Prvými židmi na Brezovej mohli byť utečenci z Moravy, ktorí sa v okolí usadili koncom 17. storočia. V prvopočiatkoch spadali pod myjavskú náboženskú obec Prvý záznam o organizovanej židovskej náboženskej obci na Brezovej je zo 70-tych rokov 18. storočia. V tom čase židovský cintorín už preukázateľne jestvoval. Podľa najstaršieho náhrobku z roku 1707 sa však dá predpokladať, že založený bol už okolo roku 1700. Z kanonických vizitácií je známe že na Brezovej v 1. polovici 19. storočia z približne 6 tisíc obyvateľov bolo okolo 150 židov, 87 v roku 1927. Druhej vlne deportácií do koncentračných táborov sa vyhla asi tridsiatka židov, ktorí sa ukrývali a po vojne sa vrátili. Po ich odsťahovaní do Izraela zostal po roku 1949 na Brezovej žiť len jediný židovský občan obľúbený lekár Samuel Feldbauer. Jeho pohreb na brezovskom židovskom cintoríne bol posledným pohrebom tam konaným (krátko po roku 1958). Pohrebný obrad viedol piešťanský rabín.
Rozsiahly cintorín na príkrom svahu v priebehu existencie asi rozširovali. Býval ohradený murovanou ohradou, z ktorej sú dnes viditeľné len zvyšky, obradová hala sa rozpadla asi už v 50-tych rokoch. V polovici 90-tych rokov 20. storočia postavili okolo cintorína betónovú ohradu.
Eugen Barkány, Ľudovít Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, Bratislava 1991, str. 115-116;
Štefan Ciran: Spomienky na cirkevný život v povojnovej Brezovej, Brezová pod Bradlom 1999, str. 56-57;
Encyklopédia židovských náboženských obcí - 1. zväzok, Bratislava 2009, str. 62-65
