Kamenný kríž z roku 1911 bol pri obnove v roku 1958 presunutý k novovybudovanej ceste do Senice. Zároveň bola zozadu podstavca vložená tabuľka z čierneho skla s datujúcimi údajmi. Podľa nich pôvodnejší kríž z roku 1911 dali postaviť Anton Kral s manželkou Rozáliou, rod. Chocholečkovou a v roku 1958 ho dali obnoviť František Prokeš s manželkou Luciou, rod. Kralovou. Je možné, že kríž je nasledovníkom staršieho, ktorý vizitácia radošovskej farnosti z roku 1788 spomína pri mlyne Belsky. Kríž je pri mlyne zakreslený na mape 2. vojenského mapovania Rakúsko-Uhorska neďaleko od miesta dnešného kríža..
Na nosnom kubuse je signatúra neznámeho kamenára, na ktorej je čitateľné len miesto pôsobiska Szakolcza. Z maďarského prepisu Skalice je jasné, že sa vzťahuje k pôvodnejšiemu krížu z roku 1911. V kubuse nad signatúrou je drobný orámovaný priestor s nečitateľným nápisom. Podstavec zakrýva masívna prečnievajúca rímsa s čelným oblúkom. Takto stvárnená rímsa na krížoch zo 40-tych rokov minulého storočia v okolí Radošoviec je typická pre kamenára K. Tesara z Chropova. Je možné, že sa podieľal na oprave v roku 1958, aj keď posledný ním signovaný kríž je z roku 1950 v Koválovci.
KU CTI A SLÁVE BOŽEJ OBNOVIŤ DALI |
Martin Hoferka: Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. - 18. storočí, Skalica 2011, str. 102
