Sotina bola od roku 1944 pričlenená k Senici. V strede Sotiny stála zvonica asi z roku 1741 (podľa datovania na zachovalom zvone). K výbave zvonice patrili dva zvony. Jeden v roku 1917 zhabala armáda na vojenské účely. Z darov obyvateľov obce bol v roku 1928 zakúpený nový zvon u firmy Fischer v Trnave. Zachovalý pôvodnejší menší zvon bol umieráčik. Ten zhotovil v roku 1741 Ernest Christeli z Prešporku. Na zvone bol vo vrchnej časti nápis s menom autora a roku odliatia a v spodnej časti bol nápis Tento zvon patrí obci Sotina v latinčine. Zvonica bola zborená pri miestnych úpravách pred rokom 1956, kedy si namiesto nej v Sotine postavili novú zvonicu zhruba na rovnakom mieste. Tú posvätili spoločne katolícky a evanjelický kňaz 11. novembra 1956. Do niky nad jej vchodom umiestnili sochu sv. Jána Nepomuckého, premiestnenú zo staršej zvonice. Ale aj novú zvonicu aj s okolitou zástavbou zbúrali (medzi 1975 – 1990) a na ich mieste vyrástlo panelové sídlisko.
Vladimír Jamárik, Miroslav Minďaš: Z dejín bývalých obcí Čáčov, Kunov a Sotina, in: Senica – dejiny mesta, Senica 1996, str. 78, 79;
Peter Brezina, Ján Peter: Senica v nostalgii pohľadníc, Senica 2015, str. 180
