V polovici 19. storočia preťala Kunov nová cesta vedúca zo Senice. Stará drevená zvonica na štyroch drevených pilótoch do cesty trochu prečnievala. Aj preto sa v obci rozhodli postaviť namiesto nej novú murovanú. Dňa 19. augusta 1860 podpísali dohodu o jej spoločnom užívaní evanjelický farár Samuel Tesák, katolícky kňaz Štefan Belica a obecný richtár Pavol Harnoš. Druhý deň kvôli zvonici boli usporiadané aj predčasné hody. Zvonicu posvätili 29. augusta. V jej výbave boli dva zvony vo váhe 76 kg a 42,5 kg. Počas 1. svetovej vojny armáda väčší z nich zhabala. Z obecných peňazí bol v roku 1928 zakúpený do zvonice nový zvon, ktorý odliala zvonolejárska firma bratov Fischerovcov v Trnave. Menší zvon prežil na svojom mieste až do roku 1999, keď bol odcudzený. K zvonici bola časom pristavaná márnica, kde okrem vystavených mŕtvych odkladali hrobári svoje náradie. Z času na čas márnica poslúžila aj na krátkodobé ubytovanie pre ľudí v núdzi. Generálnou prestavbou prešla v roku 1987. Márnica bola prebudovaná na Sieň spomienok, v ktorej pri príležitosti obecných hodov raz ročne usporiadali výstavu až do roku 1996. V roku 1997 bolo elektrifikované zvonenie. Statické poruchy zvonice si vyžiadali v roku 2015 jej nákladnú opravu v hodnote 22 tis. €. Na priečelí zvonice je zachovaný pôvodný nápis v jednoduchej kartuši.
POMOC NAŠA JEST OD HOSPODY |
Ľuboš Vodička: Príbeh kunovskej zvonice, in: Sme 5. 6. 2003;
Vladimír Jamárik: Kunov 555 rokov, Senica 2007, str. 22, 41, 43
