Židovský cintorín vo Vrádišti už neexistuje. V obci žila v minulosti početná židovská komunita. V 1. polovici 19. storočia počet jej členov dosahoval vyše 400 osôb, čo predstavovalo neuveriteľných 40 percent obyvateľov obce. Svoj cintorín mali zriadený za katolíckym. Pochovávali na ňom aj židov z Prietržky a Kátova. Počet židovských obyvateľov však počas 1. ČSR klesol natoľko (v roku 1927 už len 14), že v obci v roku 1932 zrušili samostatnú náboženskú obec a začlenili ich do skalickej. Židia z Vrádišťa vtedy vyslovili obavy, či skalická ŽNO nenechá ich cintorín schátrať. Predali preto časť liturgických predmetov, aby mali prostriedky na údržbu cintorína.
V období holokaustu boli posledné tri židovské rodiny deportované do koncentračných táborov a nik z nich sa do obce už nevrátil. V povojnovom období sa náhrobky z cintorína rozkrádali. Prichádzali sem kamenári až z Moravy, ktorým raz zapadol v Hliníkoch (do jamy po ťažbe hliny na nepálené tehly) ťažký voz plný mramorových pomníkov z cintorína. Zvyšok cintorína prežil až do 60-tych rokov minulého storočia. Vtedy náhrobkami a múrom z cintorína zahrnuli susediacu jamu v Hliníkoch.
Michal Kováč: Vrádište – obec s historicky zakoreneným hospodárstvom, Vrádište 2014, str. 37 - 40
