Židovský cintorín, Rača

Početnosť židovskej komunity v Rači sa v priebehu 19. storočia blížila k stovke, počas medzivojnového obdobia jestvovala pomerne v stálom vyše 50-člennom počte. Avšak minimálne do počiatkov 19. storočia mala svojich zosnulých pochovávať v Stupave. V roku 1831 bola na konci račianskeho cintorína zriadená jeho cholerová časť, ktorá bola na žiadosť evanjelikov a židov konfesionálne rozdelená. V neskoršej dobe sa židovský cholerový cintorín stal miestom riadneho pochovávania. Židia ho ohradili múrom v dobe Slovenského štátu. V roku 1949 boli na cintoríne vztýčené povalené náhrobky, v roku 1954 boli opäť vandalsky poškodené. V dobe socializmu bola ohrada zlikvidovaná a náhrobky odstránené. Zaujímavou okolnosťou je, že cintorín nevlastnila židovská obec, ale židovský pohrebný spolok Chevra kadiša. Nevieme, kedy sa pozemok židovského cintorína stal vlastníctvom evanjelickej cirkvi, alebo, či by bol od nej od počiatku len prenajatý. Evanjelici z ekumenických pohnútok ponechali (zriadili) vo vyhradenej malej časti parcely pôvodného židovského cintorína miesto s dvoma osadenými židovským náhrobkami. Jedným z nich (s oblým ukončením) by mal byť rabínsky náhrobok.

Ľudovít Havlovič: Rača - Z dejín a pamiatok, Bratislava 2017, str. 54;
Ľudovít Havlovič: Rabína Salamona Weissa som poznal len z videnia. in: kultura.racan.sk