Starší z dvoch senických židovských cintorínov s približne kruhovým pôdorysom o priemere asi 50 metrov pôvodne vznikol na menšej ploche, rozšírený bol asi začiatkom 18. storočia. Našli sa na ňom náhrobníky už z roka 1660. Mužov a ženy na cintoríne pochovávali spolu. Chráni ho kamenný múr nadstavaný tehlou a vchádza sa naň cez obradovú halu. Tvar cintorína v tvare kopčeka zvádzal archeológov označiť ho za predvekú mohylu. Táto podobnosť pravdepodobne vyplynula ale z iného dôvodu. Priestor cintorína sa už aspoň raz v minulosti zaplnil hrobmi. Z úsporných dôvodov pochovávalo sa na ňom v ďalšom období do zeminou navýšenej vrstvy, pričom staršie náhrobníky sa vyzdvihli do novej úrovne. Na cintoríne pochovávali aj po založení ďalšieho cintorína a tak sú na ňom aj hroby z minulého storočia.
Eugen Barkány, Ľudovít Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, Bratislava 1991, str. 91-96;
Encyklopédia židovských náboženských obcí - 3. zväzok, Bratislava 2012, str. 27-34
