Pozemok pre cintorín v Šaštíne si židia prenajali od zemepána Imricha Czobora v 2. polovici 16. storočia. Z písomnej zmienky z roku 1725 je známe, že cintorín bol na konci mestečka v lokalite zvanej Za Czapragem. Koncom 18. storočia však už kapacitne nepostačoval, tak židovská obec získala v roku 1790 povolenie na zriadenie nového cintorína. Posledný pohreb na ňom zaznamenali v roku 1942. Jeho najvýraznejšou dominantou je rodinná hrobka Emanuela Pollaka, v ktorej ale nebol nikto pochovaný. Po období holokaustu cintorín pustol a strácali sa tehly z ohrady. Zanikla celkom aj ceremoniálna hala, cez ktorú viedla vstupná brána. Dnešná panelová ohrada z pórobetónu je z 90-tych rokov minulého storočia.
Renováciu cintorína prostredníctvom Heritage Foundation for Preservation of Jewish Cemeteries inicioval David Herzka z Veľkej Británie v roku 2012. Ďalšími hlavnými sponzormi obnovy sa stali Jonathan Strasser, Shea Oizer Reiner, Abraham Krausz. Obnovovacie práce na cintoríne sa začali v lete 2014, bolo na ňom opravených 855 náhrobkov.
Eugen Bárkány, Ľudovít Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, Bratislava 1991, str. 101;
Encyklopédia židovských náboženských obcí - 3. zväzok, Bratislava 2012, str. 168;
Cemetery: Sastin, Slovakia, in: hfpjc.com;
Štefan Ovečka: Šaštín-Stráže, Šaštín-Stráže 2018, str. 32, 37-39
