Rod Pálffyovcov býva uvádzaný ako vzor v príkladnom spolužití so židovským obyvateľstvom. Zamestnávali ho, umožnili mu bývať priamo pri hrade Červený Kameň, kde im vyčlenili aj miesto pre pochovávanie. Podľa najstarších náhrobkov sa na cintoríne pri hrade pochovávalo od začiatku 18. storočia. Cintorín slúžil pre židov z celého okolia. Židia priamo pod hradom bývali asi do polovice 19. storočia, keď sa odsťahovali asi do obce Častá, kde si v tom čase založili nový cintorín.
V čase Barkányho bol cintorín pri hrade ohradený 70 cm hrubým múrom, boli na ňom zvyšky obradovej haly. Náhrobné kamene boli osadené v ôsmych radoch. Dnes po múre niet ani stopy, na cintoríne je len pár náhrobných kameňov, niekoľko kusov je uložených priamo na hrade.
Eugen Barkány, Ľudovít Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, Bratislava 1991, str. 76;
Encyklopédia židovských náboženských obcí - 1. zväzok, Bratislava 2009, str. 82
