Cintorín malackých židov bol v susedstve cholerového cintorína pri Marhečku. Židovský cintorín aj pohrebný spolok Chevra Kadiša založili v roku 1831 Michael Strasser a Michael Piszk. Bol chránený tehlovou ohradou s tromi vchodmi, hlavný bol od mesta. V jeho juhovýchodnom rohu bola najzaujímavejšia stavba, tzv. rabínova hrobka s orientálnou kopulou. Už počas Slovenského štátu boli na cintoríne zničené niektoré pomníky. Po 2. svetovej vojne sa jeho funkcia načas obnovila. Na cintorín umiestnili mramorovú pamätnú tabuľu, ako pietnu spomienku na 6 členov rodiny Spitzer, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Posledný pohreb vykonali asi v roku 1952. Odvtedy bol vystavený napospas osudu. Rozkradli sa náhrobky, hroby niekoľkokrát prekopali hľadači zlata, ohrada bola z veľkej časti rozobratá už v polovici 50-tych rokov. Cintorín vtedy ohradili ostnatým drôtom a vysadili okolo neho živý plot. Od 80-tych rokov jeho okolie začína byť poznačené priemyselnou zástavbou. V januári 1990 zaevidoval V. Šíp 24 mien z ako-tak zachovalých náhrobných kameňov. V neskoršom období sa stal cintorín prístupný už len cez pozemok susediacej firmy.
Eugen Barkány, Ľudovít Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, Bratislava 1991, str. 85-86;
Vladimír Šíp, Július V. Trebišovský: Malacky – kapitoly z dejín mesta II, Malacky 1996, str. 86-88;
Tomáš Tandlich: Židia v Malackách a v Bratislavskej stolici v 17. až 19. storočí, in: Malacky a okolie 5, Malacky 2012, str. 35