V chotári obce stojí socha trpiaceho Krista, ktorá sa zvykne označovať ako Ecce homo, na hranolovitom murovanom podstavci. Je bez akýchkoľvek nápisov. Povesť o nej zaznamenal Michal Písecký v pamätnej knihe (Kronika obce Štefanov - Kniha I., str. 23-28), ktorú dokončil vo vianočnom čase roku 1950. Podľa povesti sochu dali postaviť obyvatelia blízkeho mlyna. Bolo to v čase po skončení tureckých vojen, keď sa vrátila mlynárova prvá manželka, ktorá v Turecku hľadala a našla odvlečeného ale už poturčeného syna. Syn jej dal pri návrate domov peniaze. Mlynár sa však medzitým druhýkrát oženil a keďže prvá manželka po návrate čoskoro zomrela, zostal žiť s druhou manželkou. Zo synových peňazí ale zbohatol. Mlynára ani jeho novú manželku ľudia nemali radi, usadlosti pri mlyne začali hovoriť U hriechov. O soche hovorili, že ju dali postaviť, aby odčinili svoje hriechy. Socha podľa kronikárskeho záznamu bola pôvodne postavená bližšie k domom mlyna (staré mapy tomu nenasvedčujú) a na terajšie miesto ju mali premiestniť okolo roka 1871 po vybudovaní krajinskej cesty.
Pravdou je, že podľa sochy Ježiša Krista sa mlynskej usadlosti hovorilo niekedy aj U Božkov. Ale je možné, že tomu napomohlo aj prenášanie toponyma z iného blízkeho mlyna, ktorý vlastnila rodina Božek.
Podľa vizitačných záznamov z 2. polovice 18. storočia dala sochu trpiaceho Krista pri svojom mlyne postaviť rodina mlynára Klenu. Socha tak určite jestvovala v roku 1788, prípadne možno už v roku 1761. V roku 2019 bola socha opravená, priestor pri nej sprístupnili dreveným schodiskom a doplnili lavičkou a informačnou tabuľou.
Podrobnejšie históriu sochy a mlynárskeho roku Klena spracoval Ivan Thebery (Osada "U Hríchu" pri Štefanove, in: Záhorie 5/2019, str. 20-22, dostupné na zahorskemuzeum.sk).
Povesť o mlyne U Hríchú, in: Hlahol zvonov 3/2017, str. 26, 27;
Martin Hoferka: Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. - 18. storočí, Skalica 2011, str. 101
