Zohor - sv. Vendelín (1841)

Socha sv. Vendelína v obci nemá na podstavci žiadny zakladateľský nápis. V roku 2020 sa realizátori prebiehajúcej obnovy sochy pokúsili vyhľadať historické fakty, aby verifikovali už publikované údaje o soche svätca. Farár Miroslav Komorný našiel v účtovnej knihe zohorskej fary z roku 1935 nateraz jediný známy prameň, ktorý datuje vznik sochy a to do roku 1841. V roku 2001 A. Havlíková publikovala asi ústne poskytnutú informáciu, podľa ktorej prarodičia Vendelína Pavlačiča postavili sochu sv. Vendelína v roku 1843. Zosnulí Vendelín Pavlačič s manželkou Margitou sa dlhodobo starali o sochu, v tomto smere je predpoklad o rodinnom predkovi ako zakladateľovi sochy veľmi pravdepodobný. Spomínanými prastarými rodičmi dohľadanými Jozefom Pavláskom v matričných záznamov sú Imrich Pavlačič (*1817) a Barbora (*1823), rod. Slobodová, ktorí sa zosobášili 23. novembra 1842. Zosúladiť informáciu o predpokladanej dvojici zakladateľov sochy s datujúcim údajom sochy z účtovnej knihy, keď ešte neboli manželmi, bez dohadov nevieme. Iný publikovaný údaj, že sochu dali postaviť Anna a Eva Hricové, je pravdepodobne mylný, obe sa narodili v Zohore až v neskoršom období.
V minulosti sa vo sviatok sv. Vendelína konali procesie veriacich od kostola k soche. V roku 1998 bola socha opravená (natretá). V poslednom období sa o priestor okolo nej stará Dušan Augustiny a počas sviatočných dní osádzajú Róbert a Andrea Pavlačovičovci na jej podstavci rozsvietený lampáš.
Iniciátorom obnovy sochy a koordinátorom prác na jej obnove v roku 2020 bol Roman Šimoník, predseda občianskeho združenia Zohor včera a dnes. Sochu a podstavec sanovali reštaurátori: Peter Gregvorek, Rudolf Igaz a Michal Mišáni. Podľa posúdenia P. Gregvorka bol stav samotnej pieskovcovej sochy pred obnovou veľmi zlý. Pre pokročilú degradáciu kameňa sa zo sochy odlamovali kusy hmoty, na viacerých miestach držala hmota vcelku len zásluhou náterov a stvrdnutej krusty na povrchu. Obnova sochy sa vykonala v mesiacoch júl až september 2020, sponzorsky ju podporilo viacero obyvateľov a firiem.

Anna Havlíková: Zohor v spomienkach Anky Havlíkovej. Zohor 2001, str. 75, 79;
Oľga Drahošová: Kultúrne pamiatky, in: Zohor, Zohor 2014, str. 193;
Roman Šimoník: Svätý Vendelín je so Zohorčanmi už sto sedemdesiat deväť rokov, in: Zohorský hlas 4/2020, str. 12, 13

Roman Šimoník: Svätý Vendelín je so Zohorčanmi už 179 rokov.

Dokumenty o tom, kto dal postaviť sochu sv. Vendelína sa nezachovali. Na soche nebola umiestnená ani tabuľka s menom sponzora jej vystavania. Disponujeme len dvoma rozdielnymi údajmi.
V knihe ZOHOR (rok vydania 2014, str. 193) sú uvedené Eva a Anna Hricová ako tie, ktoré dali postaviť sochu. V matričných knihách boli nájdené Anna a Eva Hricové narodené v Zohore. Narodili sa však až po postavení sochy. Spomenuté ženy v knihe ZOHOR môžu byť aj z inej obce alebo mesta a môžu mať spojitosť so Zohorom. Je to síce málo pravdepodobné, ale nedá sa to vylúčiť.
V publikácii pani Anny Havlíkovej s názvom Zohor v spomienkach Anky Havlíkovej (rok vydania 2001, str. 75), sú uvedení prarodičia Vendelína Pavlačiča a manželky Margity, ako tí, čo dali postaviť sochu a rok 1843 sa udáva ako rok postavenia. Na základe zisťovania údajov z matričných kníh Ing. Jozefom Pavláskom by mohlo ísť o Imricha Pavlačiča (*1.11.1817) a jeho manželky Barbary rodenej Slobodovej (*27.11.1823). Zosobašili sa 23.11.1842. Išlo by to teda o prastarých rodičov (praprarodičov) Vendelína Pavlačiča. Vieme však potvrdiť, že Vendelín Pavlačič s manželkou Margitou sa počas svojho života starali o okolie sochy. V súčasnosti udržiava okolie sochy sv. Vendelína Ing. Dušan Augustiny. Ide o jeho dlhoročnú aktivitu, čo je veľmi záslužné.
Počas viacerých sviatkov môžete vidieť lampáš na držiaku sochy sv. Vendelína. Umiestňujú ho tam pravidelne Róbert a Andrea Pavlačičovci.
Obe skupiny prípadných iniciátorov a sponzorov postavenia sa teda nedajú potvrdiť vzhľadom na chýbajúce údaje resp. dokumenty.
Zohorský farár ThDr. Miroslav Komorný, PhD preveroval, či sa zachovali informácie o soche v archívnych dokumentoch, ktoré sú umiestnené na fare. Čo sa týka roku postavenia, v účtovnej knihe z roku 1935 sa uvádza rok 1841, ako rok vybudovania sochy.
Napriek chýbajúcim dokumentom a rozdielnostiam v zachovanej dokumentácii socha stojí na svojom mieste v Zohore od prebiehajúceho obdobia nášho národného obrodenia v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ďalej počas 1. svetovej vojny, 1. Československej republiky, 2. svetovej vojny, obdobia socializmu až doteraz. Uvedený údaj výrazne mení vzťah k danej pamiatke a prispieva ku budovaniu hrdosti na miesto, kde žijeme. Dĺžka jednej generácie, vyjadrená v rokoch, je zvyčajne 30 rokov. Niektoré generácie majú medzi sebou aj menší interval. Minimálme 6 generácií Zohorčanov vníma sochu sv. Vendelína, ktorý je súčasťou dejín a súčasnosti Zohora.
Svätý Vendelín je patrón roľníkov, životného prostredia, ochrancov prírody, pastierov, roľníkov, patrón za priaznivé počasie a dobrú úrodu a pred chorobami zvierat. Keďže Zohorčania pestovali zeleninu a chovali dobytok, patrón je priliehajúci potrebám ľudí tu žijúcich. V minulosti, podľa údajov zo spomínanej publikácie pani Anny Havlíkovej, boli na sviatok svätca (sviatok pripadá na 20. októbra) organizované procesie z kostola ku soche.

V rámci 5. ročníka podujatia Zohor včera a dnes, ktoré sa uskutočnilo 29.8.2020 podal výklad ku priebehu opravy sochy reštaurátor z Komory reštaurátorov Mgr. art. Peter Gregvorek. Pred reštaurovaním vypracoval rozsiahlejšiu správu o technickom stave pamiatky a pre ilustráciu tu sú niektoré vybrané body.

Peter Gregvorek: Stav sochy sv. Vendelína

- kompozícia pamiatky je do súčasnej doby nezmenená
- chýba atribút pastierskej palice
- statika podstavca v súčasnosti nie je narušená (praskliny v spojoch, náklony, uvoľnené časti,...)
- statika sochy je veľmi narušená – v havarijnom stave, rozpadáva sa a opadávajú kusy, časti drapérie a kolená sochy chýbajú
- sochárska kompozícia (s ovečkou) sa nachádza v poškodenom stave, spôsobenom zvetraním povrchu, zanedbanou alebo nevhodnou údržbou
- poškodenie samotnej hmoty kameňa sochy v jeho hĺbke je výrazné a nenávratne ohrozuje statiku pamiatky z dôvodu rozpadajúceho sa kameňa, ktorého súdržnosť zabezpečujú už len stvrdnuté nátery a cementové nánosy
- zvetrane je v stave – zániku kameňa a premeny na sypký piesok bez spojiva
- povrch je pokrytý hrubými vrstvami cemento - betónových nepriedušných nánosov, sekundárnych premalieb nevhodnými syntetickými, akrylovými a olejovými farbami, uhlíkovými krustami, sedimentmi sčerneného prachu a mikroflórou
- povrchové zvetranie a znečistenie aj pod sekundárnymi vrstvami je výraznejšie z viacerých príčin: samotná pamiatka sa nachádza v nechránenom otvorenom priestore s intenzívnejšími poveternostnými vplyvmi (vietor, dážď, mráz, slnko), zvetraný povrch obnaženého porézneho pieskovca je schopný absorbovať väčšie množstvo nečistôt, kde stekaním uhlíkových usadenín s prepojením alkalického vápnika obsiahnutom v kameni, vznikli ťažko odstrániteľné vápenaté krusty, vsiaknuté do povrchu.

Sochu sa podarilo obnoviť napriek výraznému poškodeniu. Reštaurovanie sochy sv. Vendelína realizovali Mgr. art. Peter Gregvorek - vedúci tímu, Rudolf Igaz a Mgr. art. Michal Mišáni. Na opravu sochy finančne prispeli Obec Zohor, FCC Zohor, spol. s.r.o., a Boni Fructi, s.r.o. Dunajská Lužná. Tabuľku s nápisom Sv. Vendelín, oroduj za nás! venovalo sponzorsky Kamenárstvo Šamorín, s.r.o. Kovovú podložku s kvalitnou povrchovou úpravou pod sochu na kvety a sviece venoval Ing. Ján Jaklovský z Lozorna. Terénne práce okolo sochy zabezpečil pán starosta Bc. Martin Zálesňák a realizovali pracovníci TS Zohor. Geotextíliu ku soche sponzorsky venoval Ing. Dušan Augustiny. Kameň na obsyp sochy sponzorsky venoval pán Peter Šidlovský z firmy ŠIRECOM - PhDr. Renáta Šidlovská. Činnosti spojené s obnovou inicioval a koordinoval Roman Šimoník z OZ Zohor včera a dnes.

Zohor - kaplnka sv. Rozálie (1832)
Zohor - kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1894)
Zohor - kaplnka sv. Izidora
Zohor - sv. Florián (1902)
Zohor - sv. Florián (1737)
Zohor - kríž pri stupavskom chotári
Zohor - sv. Jozef (1883)
Zohor - sv. Anton Paduánsky
Zohor - Najsvätejšia Trojica (1871)
Zohor - Pieta (1816)
Zohor - sv. Margita (1874)
Zohor - Svätá rodina (1907)
Zohor - Lúčenie Ježiša s matkou (1912)
Zohor - Korunovanie Panny Márie (1884)
Zohor - Božské srdce (1922)
Zohor - kríž (okolo 1900) za obcou
Zohor - liatinový kríž (1999) za obcou
Zohor - kríž (1970) za obcou
Zohor - kríž (1949) v chotári
Zohor - kríž (1928) za obcou
Zohor - kríž (1912) za obcou
Zohor - kríž (1911, 1999) za obcou
Zohor - kríž (1904) na Kvetnej ulici
Zohor - kríž (1832 ?) v chotári
Zohor - kríž (1832 ?) pri kaplnke sv. Rozálie
Zohor - kríž (1823) za obcou
Zohor - kríž (1822) na Bratislavskej ulici
Zohor - kríž (1829) na cintoríne
Zohor - kríž (1742) pred kostolom
Kamerové systémy