Stĺp Korunovania Panny Márie dali podľa zakladateľskej tabuľky postaviť v roku 1884 Fabián Ondriaš s manželkou Margitou. Na podstavci je signovaný kamenár A. Mahr.
KU CTI |
Ing. Mgr. Roman Šimoník, predseda OZ Zohor včera a dnes, bol iniciátorom a koordinátorom obnovy stĺpu Korunovania Panny Márie v Zohore.
Roman Šimoník: Každá pamiatka sa spája s históriou Zohora a ľuďmi...
Koncom roka 2023 sa podarilo zavŕšiť projekt Zohor včera a dnes: Obnova Stĺpu Korunovania Panny Márie (1884). Každá pamiatka sa spája s históriou Zohora a ľuďmi z rôznych časových období. Podobne, ako sa o pamiatky starajú v mnohých štátoch sveta, a prináša im to nemalé úžitky, snažíme sa o ne starať aj v našej obci. Podľa viacerých členov Komory reštaurátorov Slovenska obec Zohor patrí medzi sídla s najväčším výskytom pamiatok na meter štvorcový v rámci Slovenska. To odzrkadľuje kultúrnu a duchovnú úroveň obyvateľov obce v minulosti. Pamiatky boli a niektoré ešte sú v havarijnom stave. Preto sa už niekoľko rokov snažíme postupne ich reštaurovať vo vzájomnej komunikácii s mnohými subjektmi, čo si vyžaduje nemalé úsilie. V nasledujúcej časti je uvedený vybraný text z rozsiahlej reštaurátorskej správy od Mgr. art. Ivana Pilného.
STAV PAMIATKY PRED OBNOVOU Technický stav pamiatky pred obnovou môžeme hodnotiť ako narušený, čo bolo výsledkom permanentného, dlhodobého pôsobenia antropogénnych, biologických a fyzikálnych poškodení. Objekt poznačilo celoplošné zvetranie povrchu kamennej hmoty vplyvom poveternostných podmienok, čo sa prejavilo najmä v strate ostrosti modelácie detailov súsošia ale i profilácie architektonických článkov piliera. Mieru korózie najvrchnejšej vrstvy povrchu kameňa v procese zvetrávania ukazujú štruktúry kalcitových žíl, ktoré v podobe nepravidelných línií o šírke až dvoch centimetrov pretínajú povrch súsošia i piliera a podstavca. Tieto žily sú nepomerne tvrdšie ako vápenec, v ktorom sa nachádzajú. Postupným prirodzeným zvetraním jeho povrchu preto mierne vystupujú nad jeho súčasnú úroveň i keď v čase vzniku objektu tvorili spolu hladkú plochu. Lokálne sa na povrchu pomerne mäkkého vápenca v priebehu desaťročí vytvorili tiež tvrdé a hrubé sadrovcové krusty. Vznikli postupným vymývaním uhličitanu vápenatého z kameňa, jeho následným usadzovaním v zrážkových tieňoch niektorých častí súsošia aj architektúry, kde sa vplyvom kyslých dažďov premenil na sadrovec. Krusta uzatvára povrch kameňa, na jej rozhraní dochádza ku zadržovaniu vlhkosti čo v budúcnosti vytvára potencionálne riziko poškodenia kamennej hmoty. Sadrovec na seba viaže aj depozity čo vytvára na povrchu výrazné škvrny. Povrch kameňa vykazoval tiež vysokú mieru celoplošného znečistenia voľným i viazaným depozitom, a predovšetkým v podobe mikroflóry – machov, lišajníkov a rias. Najmä na podstavci piliera došlo na viacerých miestach k mechanickému k poškodeniu kamennej hmoty, čo sa prejavovalo menšími i väčšími poškodeniami jeho profilov. Poškodenie najväčšieho rozsahu sa nachádzalo na prednom bloku základne, kde absentovala hmota v celej ploche ľavej strany v hrúbke niekoľkých centimetrov. Na povrchu celého objektu sa nachádzali zvyšky sekundárnych povrchových úprav. Posledný náter prezentoval objekt v monochrómnej úprave svetlej farebnosti (zrejme bielej) v kombinácii s imitáciou zlátenia použitého na niektorých detailoch na súsoší. Imitácia zlátenia prevedená „zlatým“ náterom bola zoxidovaná a stmavnutá. Časom i vplyvom prostredia značne narušená posledná povrchová úprava odkrývala i staršie nátery realizované rôznymi farebnými nátermi čo pamiatku vizuálne degradovalo a umocňovalo celkový dojem narušeného stavu. Sekundárne tmely sa na povrchu vyskytovali len v minimálnej miere. Po technickej stránke i svojou štruktúrou boli zväčša vyhovujúce, rušivo pôsobili najme po vizuálnej stránke svojim sivým sfarbením.
POSTUP OBNOVY A POUŽITÉ TECHNOLÓGIE Primárnym cieľom reštaurovania predmetnej historickej pamiatky bolo predovšetkým zastavenie degradačného procesu, konsolidácia hmotnej podstaty diela a zlepšenie jeho vizuálnej stránky s rešpektom k výtvarným a historickým hodnotám originálu, čomu sa podriaďuje i rozsah a charakter prác. Objekt bolo nevyhnutné v prvom rade celoplošne očistiť od povrchového depozitu a porastu v podobe machov a lišajníkov. Proces prebiehal mokrým procesom za použitia kief rôznej tvrdosti. Následne sa pristúpilo ku odstráneniu zvyškov sekundárnych náterov. Vzhľadom na ich charakter a mieru degradácie bolo možné celý proces realizovať mechanicky pomocou špachtlí, malých kamenárskych dlát a skalpela bez použitia chemických látok. Pri čistení súsošia sa najmä v hĺbkach modelácie našli zvyšky primárnej úpravy, ktorá mala podobu bieleho náteru pravdepodobne v kombinácii s pozlátením niektorých ikonografických prvkov (napr. holubica s gloriolou) – indikuje to použitie okrovej farby v primárnej vrstve, ktorá slúžila zrejme ako podklad pod zlátenie. Počas čistenia sa ukázalo, že gloriola s holubicou Ducha Svätého, ktorá bola vysekaná do samostatného bloku kameňa a vsadená formou čapu do homole oblakov, je uvoľnená, a že a okolo čapu sa nachádzalo viacero tenkých trhlín. Rozpraskanie spôsobilo zrejme pnutie cementovej malty, ktorá vypĺňala lôžko čapu. Pri demontáži glorioly sa ukázalo ako najvhodnejšie technické riešenie čiastočne rozobrať aj vrchnú časť homole po segmentoch, ktoré sa vytvorili jej rozpraskaním. Tieto kusy boli spolu s gloriolou prevezené do reštaurátorského ateliéru, kde boli ošetrené rovnakým spôsobom ako zvyšok objektu. Za účelom likvidácie zvyškov spór a koreňového systému mikroflóry v štruktúre povrchu kamennej hmoty sa povrch celého objektu ošetril náterom biocídneho prípravku BFA od firmy Remmers. Pomocou brúsnych kameňov a kamenárskych pilníkov sa citlivým prebrúsením stenčil povrch sadrovcových krúst aby sa opätovne otvorila štruktúra povrchu kameňa. V prípade, že krusta bola príliš hrubá a nachádzala sa na mieste, ktoré zároveň nebolo nositeľom tvaroslovia alebo profilácie, ako napr. rovné plochy krčka piliera pod hlavicou, boli tieto krusty zosekané. Následne sa povrch kamennej hmoty celého objektu celoplošne stabilizoval a spevnil použitím petrifikačného roztoku na báze organokremičitanov určeným na vápence. Kameň bol napustený dvojfázovo prípravkami KSE 100 a KSE 300 HV od firmy Remmers. Po technologickej prestávke nevyhnutnej z hľadiska ukončenia chemických procesov petrifikácie sa pristúpilo k tmeleniu poškodenej profilácie minerálnym tmelom, ktorý sa štruktúrou a farebnosťou prispôsobil originálu. Bol použitý tmel na vápennej báze – zmes plniva a pojiva v pomere 3:1 zmiešaná s vodou. Ako plnivo bol použitý preosiaty jemný kremičitý piesok a preosiata vápencová 8 drvina v pomere 1:1. Pojivo tvorilo prírodné hydraulické vápno (CALCIDUR NHL 3,5) a biely cement v pomere 3:1. Podľa potreby sa pridalo malé množstvo roztoku akrylovej disperzie LAICRIL PX-1430 vo vode v pomere 1:10. Miera tmelenia a tvarovej rekonštrukcie zohľadňovala vek pamiatky a jej trvanie v čase. To znamená, že cieľom nebolo zahladiť a potlačiť všetky prejavy povrchového zvetrania kameňa ale vytmelili a rekonštruovali sa len tie detaily a poškodenia, ktoré mali za cieľ povrch súsošia či architektonických článkov opticky sceliť. V mieste väčších výpadkov bola pod tmely použitá nerezová armatúra. V tejto fáze tvarovej rekonštrukcie sa zároveň skompletizoval vrchol homole oblakov, v ktorom bolo lôžko pre osadenie glorioly s holubicou. Jednotlivé segmenty boli zlepené špeciálnym dvojzložkovým polyesterovým lepidlom MASTICE 2000 od firmy BELLINZONY určeným na prírodný kameň. Na základe konzultácii so zástupcom objednávateľa sa dohodlo, že na súsoší bude aplikovaná povrchová úprava náterom bielej farby v kombinácii so zlátením vybratých detailov, tak ako to preukázali fragmenty primárnej úpravy pri čistení. Na architektonických článkoch piliera nálezy primárnej vrstvy absentovali, respektíve neboli dostatočne výpovedné. V otázke farebnosti náteru piliera sa preto zohľadnilo výtvarné hľadisko – biely náter zjednotil výraz piliera so sochou a zároveň zvýraznil pamiatku v danom priestore a prostredí, ktorému dominuje hmota poschodovej budovy na pozadí pamiatky (COOP Jednota) a parková zeleň v jej bezprostrednom okolí. Na vybraných článkoch architektúry sa použil náter svetlosivej farebnosti, ktorý zohráva úlohu jemného optického predelu medzi súsoším a pilierom v hornej časti (abakus hlavice), respektíve medzi terénom a architektúrou piliera v dolnej časti (základňa objektu). Zároveň ním bola akcentovaná mramorová nápisová tabuľka na podstavci (plastické orámovanie). Na nátery sa použila silikátová farba SOLDALIT od firmy Keim, ktorá sa naniesla na povrch v dvoch vrstvách. Vybrané detaily súsošia boli pozlátené 23,75 karátovým plátkovým zlatom na olejovom podklade (mixtion). Rovnako bol pozlátený nápis na mramorovej tabuľke. Gloriola s holubicou ducha Svätého bola po pozlátení osadená na pôvodné miesto do malty zloženej z piesku a prírodného hydraulického vápna s pridaním malého množstva bieleho cementu. Na záver bol na povrch celého objektu aplikovaný ochranný hydrofóbny náter FUNCOSIL SNL od firmy Remmers.
Zachovanie kultúrneho dedičstva obce a regiónu prostredníctvom zreštaurovaných sôch, krížov, kaplniek, pomníkov atď. zlepšuje kvalitu života občanov, vzťah obyvateľov k obci a utvára v nich hrdosť na miesto, kde prežijú väčšinu života. Rovnako napomáha aj rozvíjať cestovný ruch a nové medziľudské vzťahy, keďže naša obec je súčasťou cyklistickej cesty Iron Curtain Trail.
Ďakujeme Bratislavskému samosprávnemu kraju a Obecnému úradu Zohor za finančnú a administratívnu podporu pri realizácii projektu resp. za podporu pri zachovaní kultúrneho a duchovného dedičstva obce a regiónu.
Ďakujem pánovi reštaurátorovi Mgr. art. Ivanovi Pilnému za reštaurátorské práce.
Súčasne ďakujem OZ Zohor včera a dnes za systematickú starostlivosť o pamiatky v našej obci.
