Dvojica sôch pustovníkov sv. Antona a sv. Pavla z dielne J. R. Donnera bola zhotovené z mušľovitého vápenca okolo roku 1736 ako súčasť barokového oltára kostola Narodenia Panny Márie v Marianke. Donorom oltára a sôch bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy. Pri regotizačných aktivitách v roku 1877 bol oltár rozobratý a nahradený novým. Sochy pustovníkov dal neskorší správca Mariatálu Evarist Czaykowski osadiť pred kaplnku sv. Studne; možno v roku 1898, keď kaplnku opravili. Sochy pred kaplnkou sú tvárami natočené k obrazu mariatálskej Madony, rovnako ako tomu bolo pod oltárom, pre ktorý boli zhotovené. Koncom 30-tych rokov minulého storočia boli sochy takmer deformované nánosom viacerých náterov, ktoré v tom čase odstránil sochár František Bechyne.
V roku 1978 získala sochy do svojho vlastníctva SNG, ktorá ich dala zreštaurovať a nepôvodné súčasti sôch (končatiny) odstrániť. Nový vlastník dal zhotoviť v Brne aj kópie sôch z umelého kameňa, ktoré sa osadili pred kaplnku sv. Studne v apríli 1981.
P. Xavér Stan. Čík: Dejiny Mariatálu, Marianka 1942, str. 176, 235;
Július Kálman: Sochy J. R. Donnera v Marianke, in: Galéria 8 - Staré umenie, Bratislava 1984, str. 230-237;
Magda Keleti. Sochy z bratislavskej dielne J. R. Donnera v zbierkach SNG, in: Galéria 8 - Staré umenie, Bratislava 1984, str. 239-247;
MK: J. R. Donner – dielňa: Sv. Anton Veľký, in: Juraj Rafael Donner a Bratislava 1992, str. 44-45
