Mást - sv. Anna (1724)

Sochu sv. Anny vyučujúcej Pannu Máriu postavili v roku 1724 na pútnickej ceste do Marianky na hranici mástskeho a stupavského chotára. Zakladateľský nápis v latinčine s chronogramom bol na podstavci obtiažne čitateľný aj preto, že sochu a podstavec vytesali z fosílneho pieskovca, ktorý pochádzal z blízkeho rakúskeho kameňolomu. Našťastie vo vizitácii stupavskej farnosti z roku 1782 sa zachoval záznam o soche aj s prepisom spomenutého nápisu. Donor sochy je označený iniciálami M H M, doteraz nie je presnejšie identifikovaný. Čelo podstavca bolo orientované k mástskemu kostolu, kým samotná socha k pútnickej ceste. Mohli by sme predpokladať, že aj samotná socha bola prvotne orientovaná na Mást, ale neskôr ju pootočili tvárou k prechádzajúcim pútnikom.

HANC
STATVAM CVL
TOR SANCTAE
ANNAE FIeRI
FeCIT eT HVC
LOCAVIT
M H M

Súsošie bolo v prvých rokoch nového tisícročia poškodené, stratila sa z neho hlava Panny Márie. Na fotografii z augusta 2003 je ešte kompletné, ale na soche Panny Márie je zjavný defekt, podľa ktorého bola jej hlava odlomená už aj predtým. V lete 2005 našli odlomenú hlavičku manželia z Marianky, u ktorých bola v úschove štyri roky, kým sa nedozvedeli o prebiehajúcej oprave sochy. V roku 2008 bola socha vyhlásená národnou kultúrnou pamiatkou a 9. júna nasledujúceho roka bola demontovaná a hneď sa započalo aj s jej reštaurovaním. Originál sochy po zrenovovaní umiestnili a posvätili na konci roku roku 2010 pred kostolom v Máste, kde sa predpokladá jeho lepšia ochrana, než na pôvodnom odľahlom mieste. Náklady reštaurovania v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Bratislave uhradili Martin Sepp, Karol Janata a Milan Kubíček.Zároveň bola zo zbierky obyvateľov zhotovená verná kópia sochy a podstavca, ktoré sa v roku 2013 osadili na pôvodné miesto na pútnickej ceste. Bola zhotovená aj ďalšia verná replika sochy a podstavca pre Plavecké Podhradie.

Milan Kubíček: Socha sv. Anny, in: Stupava - ročenka 2008, str. 61-62;

Milan Greguš: Plastiku sv. Anny reštaurujú, in: Podpajštúnske zvesti 6/2009, str. 3;

Milan Greguš, K. Janata: Zachráňme si kultúrne dedičstvo predkov, in: Podpajštúnske zvesti 3/2010, str. 6