Zalesnené miesto nad Dubovou, ktoré miestni volajú Vítkov vŕšok, bolo počas obdobia 2. svetovej vojny úkrytom pre pána Polčica z obce, ktorý si tu vyhrabal bunker. Nevrátil sa z liečenia do pracovného tábora v Dortmunde a ukrýval sa pred Nemcami.
Dvadsať rokov po vojne si Mária Valentovičová z obce vybrala obnaženú skalu (asi na mieste Polčicovho úkrytu) za dobré miesto pre vybudovanie lurdskej jaskyne. Spolu so ženami z obce skalnú stenu odkopaním ešte viac odkryli. Potom na mieste vybudovali Jozef Valentovič so synom Viliamom v roku 1966 lurdskú jaskyňu. Do jej výklenku premiestnili kostolnú sochu Panny Márie z pálenej hliny, ale tú v roku 1976 rozbil vandal. K obnove pietneho miesta prišlo v roku 1990, keď jaskyňu nanovo postavili a 9. septembra posvätili. Novú sochu Panny Márie do jaskyne darovala Mária Valentovičová. Nasledujúci rok vchod opatrili mrežou, ktorú zhotovil Rudolf Oškera.
Ľudovít Ružička: Brožúra o histórii obce, 1993 (v doc formáte, str. 38);
František Zajíček: Tajomný Vítkov vŕšok, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 8, 9;
Ignác Polčic: Môj otec, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 11
