Zalesnené miesto nad Dubovou, ktoré miestni volajú Vítkov vŕšok, bolo počas obdobia 2. svetovej vojny úkrytom pre pána Polčica z obce, ktorý si tu vyhrabal bunker. Nevrátil sa z liečenia do pracovného tábora v Dortmunde a ukrýval sa pred Nemcami.
Dvadsať rokov po vojne si Mária Valentovičová z obce vybrala obnaženú skalu (asi na mieste Polčicovho úkrytu) za dobré miesto pre vybudovanie lurdskej jaskyne. Spolu so ženami z obce skalnú stenu odkopaním ešte viac odkryli. Lurdskú jaskyňu na mieste vybudoval jej manžel Jozef Valentovič so synom Viliamom a Eduardom Slintákom v roku 1966. Do jej výklenku premiestnili kostolnú sochu Panny Márie z pálenej hliny. Sochu v roku 1976 rozbili deti a neskôr aj spadol jaskynný strop. K obnove pietneho miesta prišlo v roku 1990, keď jaskyňu opätovne postavil Jozef Valentovič so synom a Alexandrom Jakubcom. Novú sochu Panny Márie do jaskyne darovala Mária Valentovičová. Jaskyňu posvätil 9. septembra 1990 kňaz Štefan Žák. Nasledujúci rok ju zakryli mrežou, ktorú zhotovil Rudolf Oškera. Pán Oškera bol aj zhotoviteľom lavičiek pred jaskyňou. V roku 2022 bol pre lepší prístup k lurdskej jaskyni vybudovaný stupňový chodník.
Ľudovít Ružička: Brožúra o histórii obce, 1993 (v doc formáte, str. 38);
František Zajíček: Tajomný Vítkov vŕšok, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 8, 9;
Ignác Polčic: Môj otec, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 11;
Mária Polčicová: Vítkov vŕšok, in: Dubovské noviny 4/2021, str. 2
