Lurdské jaskyne

Lurdská jaskyňa v obci je pri kostole Božského Srdca Ježišovho. Bola postavená v roku 2005. Tento letopočet je vyrytý staviteľmi do cementovej omietky na jej pravom okraji.

V miestnej časti Borský Peter je malá stavbička lurdskej jaskyne v predzáhradke rodinného domu.

Pri kostole sv. Žofie v miestnej časti Vlčkovany je lurdská jaskyňa. Kaplnka je zasklená a v dolnej časti má upevnenú tabuľku z čierneho skla so zakladateľským nápisom.

Do priestoru kaplnky je vložený zarámovaný obraz s fotografiou zakladateľky, doplnenou o sprievodný text.

V obci pri staršom rodinnom dome je v trochu zanedbanom priestore, napriek tomu ale sympatická, drobná sakrálna stavbička zhotovená na spôsob lurdskej jaskyne.

Lurdská jaskyňa v obci bola vybudovaná v roku 2000 pri kostole sv. Imricha. Z cintorína z hrobu rodiny Stehlíkovej asi v rovnakej dobe premiestnili sochu anjela a umiestnili ju na kamennom podstavci ku jaskyni.

Použitá literatúra: Mária Zajíčková: Kátov 1392 – 2002, Skalica 2002, str. 19

Veriaci obce v roku 1991 navštívili Lurdy a rozhodli sa vybudovať lurdskú jaskyňu. Nasledujúceho roku položili správca fary a starosta obce základný kameň lurdskej kaplnky pred múrom kostola. Na stavbe sa priamo zúčastnil aj starosta Alojz Chamraz s rómskymi pomocníkmi. Posviacku kaplnky vykonal 13. mája 1992, vo výročitý deň 1. fatimského zjavenia, kuchyňský rodák Mons. František Truc.

Použitá literatúra: Pavol Hallon: Z dejín obce Kuchyňa, Kuchyňa 1994, str. 42

V príkostolnom areáli je lurdská jaskyňa. V roku 2000 ju požehnal Bronislav Ignác Kramár, opát premonštrátskeho kláštora v Želive v Čechách. Je to vytesané na kameni pod kaplnkou. Podľa internetového zdroja www.tik.gbely.sk bola sakrálna stavba postavená a posvätená v roku 1990, podľa monografie obce ( Kúty 2004, str. 75) bola postavená a posvätená v roku 1999.

Relevantné informácie o histórii lurdskej jaskyne v obci sú prevzaté od A. Zálesňakovej. V rokoch 1956 až 1969 bol farárom v obci dp. Štefan Záhradník. Bol iniciátorom postavenia lurdskej jaskyne, podobne ako tomu bolo aj v jeho predchádzajúcich pôsobiskách. Donormi boli Terézia Kimličková a Terézia Chmelová. Jaskyňu postavil František Kovár (Mléčkar) ako kópiu jaskyne z Kapucínskej záhrady v Bratislave. Ako stavebný materiál mal skaly z kameňolomu pod Pajštúnom. Kapucínsku záhradu s jaskyňou zrušili, keď stavali električkovú trať pod hradom. Zo zrušenej jaskyne bola socha Panny Márie, ktorú priniesol Martin Lipka. Okolo jaskyne vysadili stromy, ktoré priniesol František Chrupka z Tatier, kde bol na liečení. Lurdskú jaskyňu v Lábe postavili v roku 1966.

Použitá literatúra: A. Zálesňaková: Lurdská jaskyňa, in: Lábske noviny 2/2010, str. 6

Na prístupovej ceste k cintorínu je vybudovaná menšia jaskyňa na spôsob lurdskej kaplnky, ale do priestoru jaskyne je osadená soška Madony s Ježiškom.

Lurdskú jaskyňu v areáli Zámockého parku v meste vybudovali františkáni v roku 1934. Po roku 1945 bola zničená, v roku 1990 ju obnovili, následne ju vandali opäť poškodili. Pôvodná socha Panny Márie sa nachádza na fare, je vo veľmi zlom stave. Občianske združenie Ľudia pre Malacky si pripravilo projekt obnovy tejto sakrálnej stavby. Zaujímavé sú cenové relácie nevyhnutných zásahov (murárske práce 800 €, mreža 1100 €, nová socha 1350 €). Otec a syn, Vladimír a Marek Burcl, zhotovili z lipy podľa dochovaných fotografií repliku sochy Panny Márie, podľa vyjadrenia pamiatkárov však nevyhovuje ikonografickým požiadavkám, aby ju bolo možné inštalovať do jaskyne. Ale to ani nebolo pôvodným zámerom rezbárov, dnes socha zdobí schodište v kaštieli.

1. mája 2014 bola zrekonštruovaná jaskyňa posvätená dekanom Jánom Hudecom. Potrebných 3500 € na jej opravu venovala firma Pozagas. Sochu Panny Márie zabezpečil Spolok sv. Vojtecha podľa požiadaviek pamiatkárov.

??: Lurdské jaskyne v Malackách, in: www.ludiapremalacky.sk

Martin Macejka: Nová socha Panny Márie – doplnené (14. 12. 2012), in: www.malackepohlady.sk

M. H. Janotová: Zámocký park vstupuje do novej sezóny s novinkami, in: Malacký hlas 11/2014, str. 3

Ďalšia lurdská jaskyňa v meste bola postavená v záhrade Malého kaštieľa. Sestry vincentínky si v ňom od roku 1889 zriadili kláštor. Po roku 1950 režim ich kláštor zrušil. Po páde komunizmu ho v reštitúcii získali naspäť, následne predali. Postupne schátral a bol asanovaný. Miesto, kde bola záhrada, dnes pripomína len opustená lurdská jaskyňa za obchodným domom.

Lurdská jaskyňa v obci je v ohradenom areáli kostola. Autorom nasledujúcich relevantných informácií o nej je J. Danihélová. Postavená bola v roku 1932 z kameňa z Devínskej Novej Vsi. Stavebné práce viedol J. Požuch z Bohdanoviec pri Trnave, pomáhala mu hlavne katolícka mládež z dediny. Na sochy však už nezostalo dosť peňazí. Rozhodujúcu časť peňazí zanechala pre kostol v záveti Štefánia Holá, ktorá zomrela v roku 1942 a časť sa získala z výnosu dvoch divadelných predstavení. V roku 1943 tak už mohli zakúpiť sochu Panny Márie za 3000 korún. Sochu Bernadetty dokúpila Amália Hasáková. Táto socha sa však neskôr nadobro stratila.

Použitá literatúra: J. Danihélová: Jaskyňa, in: Toni Gúth a Helena Gúthová: Levárky, Bratislava 1997, str. 200, 201

Relevantné údaje o existencii lurdskej jaskyne v Marianke publikoval X. S. Čík. Prvú lurdskú jaskyňu v pútnickom mieste nechal postaviť farár Evarist Czaykowski v roku 1900 pri vchode do kostola. K posviacke vykonanej na Svätodušný pondelok prišla početná procesia pútnikov zo Záhorskej Bystrice. Od roku 1911 až do roku 1916 bol farárom v Mariatáli Jozef Závodský. V tomto období dal lurdskú jaskyňu pri kostole zrušiť, pretože tam aj trochu prekážala a dal vybudovať novú, terajšiu na úpätí svahu nad mariatálskym údolím. Neznámy vandal 18. novembra 1921 sochu Lurdskej Panny Márie rozlámal. Novú sochu Panny Márie posvätil na Veľkonočný pondelok 17. apríla nasledujúceho roku bratislavský prepošt František Kopernický.

Použitá literatúra: Xavér Stan. Čík: Dejiny Mariatálu, Marianka 1942, str. 176, 177, 178

Lurdská jaskyňa v obci je vybudovaná pred cintorínom. Dala ju postaviť Terézia Poláková, posvätená bola 7. októbra 1994.

Použitá literatúra: Pavol Vrablec:  Moravský Svätý Ján v dejinách, Moravský Svätý Ján 2009, str. 138

Pred kostolom v obci je lurdská jaskyňa. Po jej bokoch sú kamenný kríž a pomník padlých, ktoré tam premiestnili medzi rokmi 2005 až 2008. Tie boli pôvodne priamo pred vstupným priečelím kostola. Lurdská jaskyňa bola vtedy aj nanovo vystavaná, na fotografii z roku 2005 ju môžete vidieť v pôvodnej podobe, ešte s orientáciou v smere kostolnej lode.

V obci pri kostole je lurdská jaskyňa. Malú jaskyňu na spôsob lurdskej jaskyne nájdeme v obci aj v predzáhradke rodinného domu a podobná v tvare aj rozmeroch stávala niekedy aj pred kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie.

Za obcou pri lesnej ceste v Mokrej Doline je lurdská kaplnka z roku 1923. Je to jednoduchá kupolovitá stavba zapustená do svahu. Oltár kaplnky je stvárnený ako lurdská jaskyňa. Nad vchodom sú iniciály zakladateľa s letopočtom vzniku v tvare F. M.H. 1923.

Kaplnku dal postaviť richtár Mikuláš Foltinovič u šaštínskeho staviteľa Hikla a jeho syna. Založil tradíciu omší v prírode pri kaplnke, ktoré sa tam konali 15. augusta. O kaplnku sa starali potomkovia rodiny.

Použitá literatúra: ??: Kaplnky a kríže v obci Plavecký Mikuláš, in: www.plaveckymikulas.sk

Lurdská jaskyňa je vybudovaná v chotári obce pri ceste do Malých Karpát v peknom prírodnom prostredí.

Lurdskú jaskyňu si postavili veriaci za kostolom sv. Štefana kráľa v Popudinách v roku 1999. Mená darcov sú vložené do fľaše a zamurované v kamennej stene. Posvätil ju opát strahovského kláštora Michael Josef Pojezdný.

Použitá literatúra: kol.: Popudinské Močidľany Z minulosti obce, Popudinské Močidľany 2010, str. 272

Lurdskú jaskyňu v obci pri kostole si vybudovali veriaci v spolupráci so starostom. V deň sviatku patrónky farnosti sv. Rozálie, ktorý pripadol na 4. septembra 2005, ju vysvätil dekan František Kurkin. Sochy Panny Márie a aj sv. Bernadetty sú jeho darom.

Použitá literatúra: -bs-: Prietržka, in: Katolícke noviny 25. 9. 2005

Lurdská jaskyňa sa nachádza pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie vo Vieske. Jaskyňu postavil v roku 2004 Pavol Milota st. z Viesky a sochu do jaskyne darovala Júlia Matúšová, rod. Vaňková - rodáčka z Viesky.

Lurdská jaskyňa je vybudovaná za kostolom včlenením do kamennej ochodze areálu. Pod výklenkom je zakladateľská tabuľka s nápisom:

Vo výklenku pod sochou Panny Márie je ďalšia datujúca tabuľka:

Farníci ju začali stavať v jarných mesiacoch roku 1949 z vďaky k Panne Márii za záchranu počas 2. svetovej vojny a jej ukončenie. Sochu Lurdskej Panny Márie do nej preniesli z kostola. 29. mája toho roku zavítal do obce biskup M. Buzalka a po obrade birmovky posvätil nový inventár kostola a aj lurdskú kaplnku.

Použitá literatúra: Ľudmila Kotesová: Rohožník 1397 – 1997, Bratislava 1997, str. 64

V ohradenom areáli kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza aj lurdská jaskyňa.

Pri kostole Všetkých svätých je lurdská jaskyňa.

V mestskej časti Mást je pred kostolom lurdská jaskyňa od manželov Polákových z roku 19?6. V zasklenom výklenku je vložená zakladateľská tabuľka s nápisom, ale trochu nešťastne ju zakrýva inventár lurdskej jaskyne.

Pred kostolom v obci je lurdská jaskyňa.

V malom parku pred cintorínom je malá sakrálna stavbička na spôsob lurdskej jaskyne, takpovediac v detských rozmeroch. Je ohradená kovanou ohrádkou, do výklenku je vložená soška Madony.

V obci pri kostole je lurdská jaskyňa postavená v roku 2008.

Lurdskú jaskyňu v Závode pri kostole vybudovali v roku 1953. Sádrové sochy Panny Márie a sv. Bernadetty boli za dobu existencie kaplnky už poškodené. Zrenovoval ich reštaurátor Robert Mercell na jeseň roku 2012.