V jaskyni vo francúzskom meste Lurdy sa malej Bernadete zjavila v roku 1858 Panna Mária. Na počesť zjavenia Panny Márie Lurdskej sa začali stavať imitácie lurdskej jaskyne s Pannou Máriou a kľačiacou Bernadetou. Takto prejavená úcta a zbožnosť sa rozšírila aj v našej krajine.
Lurdská jaskyňa v obci je pri kostole Božského Srdca Ježišovho. Bola postavená v roku 2005. Tento letopočet je vyrytý staviteľmi do cementovej omietky na jej pravom okraji.
V miestnej časti Borský Peter je malá stavbička lurdskej jaskyne v predzáhradke rodinného domu.
Lurdskú jaskyňu v bukovskej Doline vybudovali obyvatelia Bukovej Ján Bottek, Štefan Škrabák, Jozef Ondruš a Štefan Velický podľa vzoru zo smolenickej Hlboče. Vybrali si skalu nad stromom s Obrázkom, ktorý bol podľa povesti spomienkou na záchranu grófa pred napadnutím diviakom pri ceste do kaštieľa Brezinky. Do skaly v roku 1961 vystrelili otvor pre jaskyňu a osadili do nej sochy Panny Márie a sv. Bernadety, ktoré zakúpili u pani z Rozbehov. Železná brána na jaskyni je od roku 1962. V roku 1985 opravil jaskyňu Peter Čambál, počas opravy sa stratila socha sv. Bernadety. Pri ďalšej renovácii jaskyne v roku 1998 sa spevnil zatekaním ohrozený strop a vybudovali sa schody so zábradlím. Podľa informácií z kroniky obce väčšiu časť prác na obnove vykonali Miloš Hačo, Peter Lipár, Jozef Ondruš a finančne prispel Pavol Serina. Sochu Panny Márie v roku 1999 zrenovoval Miloš Hačo.
Použitá literatúra: Zuzana Lopatková: Cirkevné dejiny, in: Buková - Vlastivedná monografia obce, Buková 2010, str. 117, 118
Lurdskú jaskyňu v Častej dali postaviť v roku 1925 Vavrinec Wilfing s manželkou Máriou, rod. Kunetkovou. Vavrinec bol v tom čase v USA, kde odišiel v roku 1923 za prácou a peniaze na jaskyňu manželke zaslal. Počas prechodu frontu 2. svetovej vojny bola kaplnka poškodená a musela byť obnovená (v kronike je zaznamenané, že znovu postavená a posvätená, obnova sa vykonala medzi rokmi 1945-1947).
Použitá literatúra: Jozef Tihányi: Wilflingovský vianočný záväzok..., in: Častkovský informačník 4/2015, str. 12
Lurdskú jaskyňu pri kostole postavili veriaci približne okolo roka 2000 ako náhradu za zrušený postranný mariánsky oltár v kostole.
Použitá literatúra: Juraj Hradský: Čunovo Sarndorf Dunacsún, Bratislava 2008, str. 172
Lurdská jaskyňa bola pristavaná priamo k fasáde kostola sv. Leonarda v roku 1894. V roku 2019 boli zrenovované sochy Panny Márie a sv. Bernadety a 23. septembra posvätené modranským dekanom Jozefom Mišíkom.
Použitá literatúra: Ľudovít Ružička: Barbora Pikulíková: Po stopách Konštantína Vardaja, in: Doľanské noviny, 2/2013, str. 9; Ida Konopová: Okienko zo života farnosti Doľany, in: Doľanské noviny 3/2019, str. 14
Zalesnené miesto nad Dubovou, ktoré miestni volajú Vítkov vŕšok, bolo počas obdobia 2. svetovej vojny úkrytom pre pána Polčica z obce, ktorý si tu vyhrabal bunker. Nevrátil sa z liečenia do pracovného tábora v Dortmunde a ukrýval sa pred Nemcami.
Dvadsať rokov po vojne si Mária Valentovičová z obce vybrala obnaženú skalu (asi na mieste Polčicovho úkrytu) za dobré miesto pre vybudovanie lurdskej jaskyne. Spolu so ženami z obce skalnú stenu odkopaním ešte viac odkryli. Potom na mieste vybudovali Jozef Valentovič so synom Viliamom v roku 1966 lurdskú jaskyňu. Do jej výklenku premiestnili kostolnú sochu Panny Márie z pálenej hliny, ale tú v roku 1976 rozbil vandal. K obnove pietneho miesta prišlo v roku 1990, keď jaskyňu nanovo postavili a 9. septembra posvätili. Novú sochu Panny Márie do jaskyne darovala Mária Valentovičová. Nasledujúci rok vchod opatrili mrežou, ktorú zhotovil Rudolf Oškera.
Použitá literatúra: Ľudovít Ružička: Brožúra o histórii obce, 1993 (v doc formáte, str. 38); František Zajíček: Tajomný Vítkov vŕšok, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 8, 9; Ignác Polčic: Môj otec, in: Dubovské noviny 4/2005, str. 11
Pri kostole sv. Žofie v miestnej časti Vlčkovany je lurdská jaskyňa. Podľa dvoch zakladateľských tabuliek ju dali postaviť v roku 1949 manželia Viktória a Viktor Mastihuba, pričom hlavnú úlohu pri jej zriadení mala možno Viktória.
| NA ČESŤ A CHVÁLU BOŽIU NECHALI POSTAVIŤ MANŽELIA VIKTÓRIA A VIKTOR MASTIHUBA 20. 11. 1949. |
PRE VEĽKÚ LÁSKU K PANNE MÁRII NECHALA POSTAVIŤ TÚTO KAPLIČKU TÁTO ŽENA VIKTÓRIA SO SVOJIM MANŽELOM 20. 11. 1949. |
Pri kostole sv. Antona v miestnej časti Vidovany je murovaná lurdská jaskyňa. Bola postavená medzi rokmi 2010-2012. Veriaci mali sochy do jaskyne zaobstarané už trochu skôr, ako je to zjavné z pripojeného foto.
V roku 1948 bola zriadená lurdská jaskyňa v Dúbravke pri kaplnke Ružencovej Panny Márie.
Lurdskú jaskyňu pri kostole dali v roku 1930 vybudovať manželia Michal a Katarína Pašekovi. Manželia boli známi nábožnosťou, umožnili príchod kongregácie Dcér najsvätejšieho Spasiteľa do obce v roku 1928, keď im dali k dispozícii dom s dvorom.
Použitá literatúra: Marián Babirát, Ján Drahoš: Nad stránkami kroník, in: Horné Orešany - Historicko-národopisná monografia, Horné Orešany 2006, str. 109
V obci pri staršom rodinnom dome je v trochu zanedbanom priestore, napriek tomu ale sympatická, drobná sakrálna stavbička zhotovená na spôsob lurdskej jaskyne.
Lurdská jaskyňa v obci bola vybudovaná v roku 2000 pri kostole sv. Imricha. Z cintorína z hrobu rodiny Stehlíkovej asi v rovnakej dobe premiestnili sochu anjela a umiestnili ju na kamennom podstavci ku jaskyni.
Použitá literatúra: Mária Zajíčková: Kátov 1392 – 2002, Skalica 2002, str. 19
Pri kostolíku sv. Jozefa v Komárove (od r. 1943 súčasť Podunajských Biskupíc) stojí kaplnka v tvare lurdskej jaskyne. Nad oltárnym stolom kaplnky sú plastické kartuše s letopočtami 1966 a 1737. Vzťah k obom letopočtom objasňuje chronologický nápis s historickými súvislosťami na pamätnej tabuli pred schodiskom. Tabuľu pravdepodobne venoval kňaz Horváth Károly († 11. 9. 1969), ktorý bol v rokoch 1958-1968 bol správcom biskupickej farnosti. Podľa tabule dali v roku 1737 komárovskí veriaci z vďaky za prežitie morovej epidémie zhotoviť obraz alebo sochu Panny Márie s Ježiškom. V roku 1953 bola malá kaplnka, ktorej mohli byť súčasťou, zbúraná. Nemáme poznatky, na ktorom mieste stála. Namiesto nej si veriaci z Komárova postavili v roku 1966 lurdskú jaskyňu, ktorá bola vysvätená 15. augusta 1968.
|
FOGADALMI KÁPOLNA SZÜZANYA A KIS JÉZUSSAL DR. HORVÁTH KÁROLY |
Veriaci obce v roku 1991 navštívili Lurdy a rozhodli sa vybudovať lurdskú jaskyňu. Nasledujúceho roku položili správca fary a starosta obce základný kameň lurdskej kaplnky pred múrom kostola. Na stavbe sa priamo zúčastnil aj starosta Alojz Chamraz s rómskymi pomocníkmi. Posviacku kaplnky vykonal 13. mája 1992, vo výročitý deň 1. fatimského zjavenia, kuchyňský rodák Mons. František Truc.
Použitá literatúra: Pavol Hallon: Z dejín obce Kuchyňa, Kuchyňa 1994, str. 42
V príkostolnom areáli je lurdská jaskyňa. V roku 2000 ju požehnal Bronislav Ignác Kramár, opát premonštrátskeho kláštora v Želive v Čechách. Je to vytesané na kameni pod kaplnkou. Podľa internetového zdroja www.tik.gbely.sk bola sakrálna stavba postavená a posvätená v roku 1990, podľa monografie obce ( Kúty 2004, str. 75) bola postavená a posvätená v roku 1999.
Relevantné informácie o histórii lurdskej jaskyne v obci sú prevzaté od A. Zálesňakovej. V rokoch 1956 až 1969 bol farárom v obci dp. Štefan Záhradník. Bol iniciátorom postavenia lurdskej jaskyne, podobne ako tomu bolo aj v jeho predchádzajúcich pôsobiskách. Donormi boli Terézia Kimličková a Terézia Chmelová. Jaskyňu postavil František Kovár (Mléčkar) ako kópiu jaskyne z Kapucínskej záhrady v Bratislave. Ako stavebný materiál mal skaly z kameňolomu pod Pajštúnom. Kapucínsku záhradu s jaskyňou zrušili, keď stavali električkovú trať pod hradom. Zo zrušenej jaskyne bola socha Panny Márie, ktorú priniesol Martin Lipka. Okolo jaskyne vysadili stromy, ktoré priniesol František Chrupka z Tatier, kde bol na liečení. Lurdskú jaskyňu v Lábe postavili v roku 1966.
Použitá literatúra: A. Zálesňaková: Lurdská jaskyňa, in: Lábske noviny 2/2010, str. 6
Na prístupovej ceste k cintorínu je vybudovaná menšia jaskyňa na spôsob lurdskej kaplnky, ale do priestoru jaskyne je osadená soška Madony s Ježiškom.
Lurdskú jaskyňu v areáli Zámockého parku v meste vybudovali františkáni v roku 1934. Po roku 1945 bola zničená, v roku 1990 ju obnovili, následne ju vandali opäť poškodili. Pôvodná socha Panny Márie sa nachádza na fare, je vo veľmi zlom stave. V 2. dekáde nového storočia pripravilo Občianske združenie Ľudia pre Malacky projekt obnovy tejto sakrálnej stavby. Vladimír a Marek Burcl, otec a syn, zhotovili z lipy podľa dochovaných fotografií repliku sochy Panny Márie, podľa vyjadrenia pamiatkárov však nevyhovovala ikonografickým požiadavkám, aby ju bolo možné inštalovať do jaskyne. Ale to ani nebolo pôvodným zámerom rezbárov, dnes socha zdobí schodište v kaštieli. Zrekonštruovaná jaskyňa bola posvätená dekanom Jánom Hudecom 1. mája 2014. Potrebných 3500 € na jej opravu venovala firma Pozagas. Sochu Panny Márie zabezpečil Spolok sv. Vojtecha podľa požiadaviek pamiatkárov. Nika jaskyne bola zároveň opatrená novou kovanou mrežou. Začiatkom roka 2022 poškodil požiar vnútro jaskyne aj sochu, ktorú už nebolo možné opraviť. Novú zhotovil rezbár Alojz Machaj z dubového dreva, v obnovenom interiéri jaskyne ju posvätil malacký dekan Ján Ragula ešte v marci toho roka.
Lurdské jaskyne v Malackách, in: ludiapremalacky.sk;
Martin Macejka: Nová socha Panny Márie – doplnené (14. 12. 2012), in: malackepohlady.sk;
M. H. Janotová: Zámocký park vstupuje do novej sezóny s novinkami, in: Malacký hlas 11/2014, str. 3;
Ján Hargaš: Nová socha Lurdskej Panny Márie je už na svojom mieste, 18. 3. 2022, in: malacky.sk
Ďalšia lurdská jaskyňa v meste bola postavená v záhrade Malého kaštieľa. Sestry vincentínky si v ňom od roku 1889 zriadili kláštor. Po roku 1950 režim ich kláštor zrušil. Po páde komunizmu ho v reštitúcii získali naspäť, následne predali. Postupne schátral a bol asanovaný. Miesto, kde bola záhrada, dnes pripomína len opustená lurdská jaskyňa za obchodným domom.
Lurdská jaskyňa v obci je v ohradenom areáli kostola. Autorom nasledujúcich relevantných informácií o nej je J. Danihélová. Postavená bola v roku 1932 z kameňa z Devínskej Novej Vsi. Stavebné práce viedol J. Požuch z Bohdanoviec pri Trnave, pomáhala mu hlavne katolícka mládež z dediny. Na sochy však už nezostalo dosť peňazí. Rozhodujúcu časť peňazí zanechala pre kostol v záveti Štefánia Holá, ktorá zomrela v roku 1942 a časť sa získala z výnosu dvoch divadelných predstavení. V roku 1943 tak už mohli zakúpiť sochu Panny Márie za 3000 korún. Sochu Bernadety dokúpila Amália Hasáková. Táto socha sa však neskôr nadobro stratila.
Použitá literatúra: J. Danihélová: Jaskyňa, in: Toni Gúth a Helena Gúthová: Levárky, Bratislava 1997, str. 200, 201
Relevantné údaje o existencii lurdskej jaskyne v Marianke publikoval X. S. Čík. Prvú lurdskú jaskyňu v pútnickom mieste nechal postaviť farár Evarist Czaykowski v roku 1900 pri vchode do kostola. K posviacke vykonanej na Svätodušný pondelok prišla početná procesia pútnikov zo Záhorskej Bystrice. Od roku 1911 až do roku 1916 bol farárom v Mariatáli Jozef Závodský. V tomto období dal lurdskú jaskyňu pri kostole zrušiť, pretože tam aj trochu prekážala a dal vybudovať novú, terajšiu na úpätí svahu nad mariatálskym údolím. Neznámy vandal 18. novembra 1921 sochu Lurdskej Panny Márie rozlámal. Novú sochu Panny Márie posvätil na Veľkonočný pondelok 17. apríla nasledujúceho roku bratislavský prepošt František Kopernický.
Ďalšie informácie sa objavili na www.bazilikamarianka,sk. Podľa nich lurdskú jaskyňu pri kostole postavili v roku 1906. Na svahu ju postavili v roku 1914 a do podoby, v ktorej pretrvala až do roku 2017, ju prestaval farník Adolf Slovák.
V auguste 2017 sa započalo s rekonštrukciou jaskyne podľa projektu architekta Ivana Jarinu. Hlavnou zmenou bola nová stena pre ďakovné tabuľky a prístupové schodisko. Počas doby renovácie prišlo k nepochopiteľnému činu vandalizmu. keď medzi 10. a 11. januárom 2018 boli poškodené sochy Panny Márie aj sv. Bernadety. Čoskoro boli zaobstarané nové sochy, ktoré boli 10. februára počas omše požehnané. Obnovená lurdská jaskyňa bola 27. mája 2018 posvätená.
Použitá literatúra: Xavér Stan. Čík: Dejiny Mariatálu, Marianka 1942, str. 176, 177, 178
Lurdská jaskyňa v obci je vybudovaná pred cintorínom. Dala ju postaviť Terézia Poláková, jaskyňa bola posvätená 7. októbra 1994.
Použitá literatúra: Pavol Vrablec: Moravský Svätý Ján v dejinách, Moravský Svätý Ján 2009, str. 138
Pred kostolom v obci je lurdská jaskyňa. Po jej bokoch sú kamenný kríž a pomník padlých, ktoré tam premiestnili medzi rokmi 2005 až 2008. Tie boli pôvodne priamo pred vstupným priečelím kostola. Lurdská jaskyňa bola vtedy aj nanovo vystavaná, na fotografii z roku 2005 ju môžete vidieť v pôvodnej podobe, ešte s orientáciou v smere kostolnej lode.
V obci pri kostole je lurdská jaskyňa. Malú jaskyňu na spôsob lurdskej jaskyne nájdeme v obci aj v predzáhradke rodinného domu a podobná v tvare aj rozmeroch stávala niekedy aj pred kaplnkou Sedembolestnej Panny Márie.
Podľa sprievodnej tabuľky bola lurdská jaskyňa pri kostole Najsvätejšej Trojice postavená rodinou Brigity a Jána Čecha z vďaky za uzdravenie v roku 1948.
Za obcou pri lesnej ceste v Mokrej Doline je lurdská kaplnka z roku 1923. Je to jednoduchá kupolovitá stavba zapustená do svahu. Oltár kaplnky je stvárnený ako lurdská jaskyňa. Nad vchodom sú iniciály zakladateľa s letopočtom vzniku v tvare F. M. H. 1923. Kaplnku dal postaviť richtár Mikuláš Foltinovič u šaštínskeho staviteľa Hikla a jeho syna. Založil tradíciu omší v prírode pri kaplnke, ktoré sa tam konali 15. augusta. O kaplnku sa starali potomkovia rodiny.
Použitá literatúra: Kaplnky a kríže v obci Plavecký Mikuláš, in: plaveckymikulas.sk
Lurdská jaskyňa je vybudovaná v chotári obce pri ceste do Malých Karpát v peknom prírodnom prostredí.
Lurdskú jaskyňu pri kostole sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach postavili na prelome rokov 2019 a 2020. Z histórie je známe, že inú lurdskú jaskyňu asi v medzivojnovom období zriadili sestry Svätého kríža v záhrade starej školy, ktorá stávala medzi dnešnou maďarskou školou a kostolom sv. Mikuláša.
Lurdskú jaskyňu si postavili veriaci za kostolom sv. Štefana kráľa v Popudinách v roku 1999. Mená darcov sú vložené do fľaše a zamurované v kamennej stene. Posvätil ju opát strahovského kláštora Michael Josef Pojezdný.
Použitá literatúra: kol.: Popudinské Močidľany Z minulosti obce, Popudinské Močidľany 2010, str. 272
Lurdskú jaskyňu v obci pri kostole si vybudovali veriaci v spolupráci so starostom. V deň sviatku patrónky farnosti sv. Rozálie, ktorý pripadol na 4. septembra 2005, ju vysvätil dekan František Kurkin. Sochy Panny Márie a aj sv. Bernadety sú jeho darom.
Použitá literatúra: -bs-: Prietržka, in: Katolícke noviny 25. 9. 2005
Lurdskú jaskyňu na cintoríne postavili v rokoch 1973-1974 ako náhradu za zrušenú kaplnku Najsvätejšej Trojice. Železné mreže zo zrušenej kaplnky osadili do lurdskej jaskyne.
Lurdská jaskyňa sa nachádza pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie vo Vieske. Jaskyňu postavil v roku 2004 Pavol Milota st. z Viesky a sochu do jaskyne darovala Júlia Matúšová, rod. Vaňková - rodáčka z Viesky.
Lurdská jaskyňa je vybudovaná za kostolom včlenením do kamennej ochodze areálu. Podľa zakladateľských tabuliek ju dali postaviť farníci z obce a pravdepodobne ju vybudoval kostolník Ján Kákoni s pomocou F. a T. Rybárika.
| KU CTI A CHVÁLE PANNY MÁRII LURDSKEJ VENOVALI VERIACI ROHOŽNÍKU R. 1949 |
NA ČEST A SLÁVU LURDSKEJ MATKY BOŽEJ TÚTO JASKYŇU ZHOTOVIL KOSTOLNÍK JÁN KÁKONI S POMOCOU F. A T. RYBÁRIKA POSVÄTENÁ BISKUPOM BOLA V MÁJI R. 1949 |
Farníci začali lurdskú jaskyňu stavať v jarných mesiacoch roku 1949 z vďaky k Panne Márii za záchranu počas 2. svetovej vojny a jej ukončenie. Sochu Lurdskej Panny Márie do nej preniesli z kostola. Biskup M. Buzalka 29. mája 1949 po obrade birmovky posvätil nový inventár kostola a aj lurdskú kaplnku.
Použitá literatúra: Ľudmila Kotesová: Rohožník 1397 – 1997, Bratislava 1997, str. 64
Lurdská jaskyňa pri farskom kostole mohla byť postavená asi v roku 2011.
V ohradenom areáli kaplnky Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza aj lurdská jaskyňa.
Pri kostole Všetkých svätých je lurdská jaskyňa.
Zážitok z návštevy Lúrd v roku 1881 inšpiroval vdovu grófku Gabrielu Szápáry k vybudovaniu lurdskej jaskyne v Bratislave. Získala súhlas mesta pre jej zriadenie v opustenom kameňolome na Hlbokej ceste a aj podporu ďalších priaznivcov. V zakladajúcej listine z roku 1889 sa zaviazala jaskyňu spravovať a udržiavať. Ťažšie terénne úpravy v kameňolome vrátane výklenku pre sochu vykonala firma Jána Rumpelmayera na jeho náklady. Revitalizačné práce financoval Okrášľovací spolok. Sochu Lurdskej Panny Márie venovali robotníčky z textilnej fabriky. Posvätil ju farár Karol Rimély 18. septembra 1892 na záver masovej procesie od Dómu sv. Martina na Kalváriu. Zakladateľská pamätná tabuľa je osadená po výklenok so sochou.
V roku 1901 založila grófka fundáciu v kostole kapucínov, ktorí spravovali aj Kalváriu, aby pri lurskej jaskyni každoročne odslúžili spievanú omšu. V roku 1911 dala pre lepší prístup ku kaplnke Panny Márie Snežnej vybudovať v kameňolome schodisko, bolo pomenované po jej zosnulom synovi Šándorovi.
Grófka zomrela v roku 1912. Na udržiavanie jaskyne po jej smrti pamätala už v zriaďovateľskej listine, keď jaskyni venovala základinu 2000 korún. Starostlivosť o jaskyňu prevzala jej dcéra Helena, vzdala sa jej roku 1922 pre finančné ťažkosti a správu jaskyne odovzdala bratislavskej farnosti sv Martina aj so základinou 3011 korún. Po zriadení samostatnej farnosti na Kalvárii s františkánskou správou sa od roku 1933 až do roku 1950 o jaskyňu starali jej rehoľníci. V roku 1942 významne predĺžili betónový múr pre osadenie ďakovných tabuliek.
Socha Lurdskej Panny Márie bola z obavy pred zničením počas prechodu frontu 2. svetovej vojny premiestnená do kostola milosrdných bratov a tam pretrváva doteraz. V jaskyni ju nahradila sadrová socha Panny Márie, ktorá bola vojnovými udalosťami poškodená. V roku 1946 dala kalvárska farnosť zhotoviť novú sochu Panny Márie z bieleho mramoru u sochára Fraňa Gibalu. Po osadení v jaskyni ju posvätil biskup Michal Buzalka 1. mája 1946.
Použitá literatúra: Jozef Haľko: Dejiny Lurdskej jaskyne na Hlbokej ceste v Bratislave, Bratislava, 2005
V mestskej časti Mást je pred kostolom lurdská jaskyňa od manželov Polákových z roku 19?6. V zasklenom výklenku je vložená zakladateľská tabuľka s nápisom, ale trochu nešťastne ju zakrýva inventár lurdskej jaskyne.
| Venoval úcte Panni Marie nepoškvrnene počatej JAKUB POLLAK a manželka DRASKOVICS MARIA 19?6. |
Pred kostolom v obci je lurdská jaskyňa.
Kaplnku v tvare lurdskej jaskyne vo vinohradoch vybudoval začiatkom 50-tych rokov minulého storočia Jozef Chrappa (1918 - 2013). Kaplnka so sochou Panny Márie bola vysvätená 19. marca 2019. V neskoršom období do kaplnky osadili aj spomienkovú tabuľu jej zakladateľovi.
| Nedožité 100. výročie zakladateľa tohoto miesta. JOZEF CHRAPPA |
O lurdskej jaskyni pri farskom kostole sa nám nepodarilo zistiť žiadne informácie.
V malom parku pred cintorínom je malá sakrálna stavbička na spôsob lurdskej jaskyne, takpovediac v detských rozmeroch. Je ohradená kovanou ohrádkou, v jej výklenku sa už viackrát vymenila soška Panny Márie.
Lurdská jaskyňa pri kostole vo Vajnoroch má po stranách ďakovné tabuľky. Najstaršia z nich je z roku 1939. Lurdskú jaskyňu postavili v roku 1938 (Juraj Červenka: 1918-1945, in: Naše Vajnory, Vajnory 2008, str. 55).
Lurdská jaskyňa vo Vinosadoch bola postavená do svahu pri kostole sv. Martina, nepoznáme rok jej vzniku.
V obci pri kostole je lurdská jaskyňa postavená v roku 2008.
Lurdskú jaskyňu v Závode pri kostole vybudovali v roku 1953. Sádrové sochy Panny Márie a sv. Bernadety boli za dobu existencie kaplnky už poškodené. Zrenovoval ich reštaurátor Robert Mercell na jeseň roku 2012.
Vo večerných hodinách 6. januára 2018 sochu sv. Bernadety z neznámych dôvodov ukradol muž, ktorého identita sa nezistila, aj keď ho pri čine nasnímala bezpečnostná kamera. Novú sochu sv. Bernadety v jaskyni posvätili 8. decembra 2018 vo sviatok Nepoškvrneného počatia.
Použitá literatúra: Richard: Ja som Nepoškvrnené Počatie..., in: Svitanie 1/2019, str. 6
