Červený kríž stojí v chotári Borského Petra na rázcestí ciest už tak dlho, že aj lokalitu volajú podľa neho. Meno získal asi od farebného vzhľadu niektorého z predchodcov a pravdepodobne vždy býval drevený. Na tomto mieste bol nepretržite aspoň od doby 1. vojenského mapovania Rakúsko-Uhorska, existoval prinajmenšom od 2. polovice 18. storočia.
V roku 1958 dal schátraný kríž nanovo postaviť Ladislav Macek z vďaky za uzdravenie dcéry. Na kríži bol vytesaný letopočet, neskôr čiastočne zakrytý liatinovou kartušou.
Vďaka Ti |
V roku 2025 bol kríž nanovo vytesaný v štíhlejšom a vyššom tvare. Zachovaná pritom bola výtvarná podoba predošlého; 3-stupňová zužujúca sa architektúra a trojlalokové ukončenie ramien. Na nový zo staršieho preniesli aj liatinové súčasti; korpus Krista a nápisovú kartušu. Pri výrobe nového kríža asistovali obyvatelia obce Borský Mikuláš, miestna Jednota dôchodcov, Oľga Cintulová, starosta Róbert Macek. Kríž zhotovil vo svojom stolárstve Štefan Jankovič v spolupráci s Ľudovítom Vajdom, Jánom Macekom a Jozefom Matulom. Nový kríž 18. mája 2025 vysvätil kňaz Marián Lukáč. Pri sprievodnej slávnosti dcéra zhotoviteľa kríža z roku 1958 Júlia Macková Hrubšová vyrozprávala povesť o založení kríža. Žena zbierala huby v lese, ale v čase ruje ju napadol a usmrtil jeleň. Na mieste nešťastia bol postavený malý drevený kríž.
BOŽE OCHRAŇUJ VŠETKÝCH, MÁJ 2025 |
F. Dúbravský zaznamenal nasledujúcu povesť, ktorá sa vzťahuje k vzniku Červeného kríža. Gazda z Humeniec takmer prišiel na rázcestí o život. Na smrteľnej posteli dal synovi sto zlatých, aby na tom mieste postavil kríž. Syn tak neurobil, peniaze požičal na úrok. Po nociach sa mu ale zjavoval duch otca, ktorý pri tom vždy prepočítaval peniaze a to dovtedy, kým syn kríž nedal postaviť.
Oľga Cintulová: Vysviacka obnoveného Červeného kríža, in: Búranské zvesti, str. 20;
Ferdinand Dúbravský: Červený kríž, in: Záhorie 2/1997, str. 32
