Na vrchu Glóc nad Častou je drevený kríž bez plastík, ale v nedávnej minulosti na ňom bol plochý korpus Krista a obraz Panny Márie. Kríž bol postavený v roku 1945, prípadne o čosi neskôr na pamäť tragédie, ktorá sa udiala počas prechodu frontu 2. svetovej vojny.
Podľa literatúry (Na vrchu Glóc..., in: Častá, 1993, nestránkované) kríž bol postavený na mieste, kde počas prechodu frontu zahynuli Vilmuš Citera (*1927), Anton Monsberger (*1924) a Vojtech Hutár (*1927). Meno Vojtecha Hutára sa v iných zdrojoch nespomína, na Glóci mal zahynúť Štefan Dobšovič.
Podľa M. Kováčika (Michal Kovačik: Častá v kontexte zmien prvej polovice 20. storočia, Častá 2015, str. 140) skupina mladíkov z vrchu pozorovala ústup nemeckých vojakov. Tí ich považovali za partizánov a vrch ostreľovali. Viliam Cittera a Štefan Dobšovič zomreli na mieste, Anton Monsberger po zranení na druhý deň doma.
Iný priebeh udalosti zaznamenal I. Gáži, ktorý bol v čase prechodu frontu žiakom základnej školy, ale priamym svedkom udalosti nebol (Ivan Gáži: Koniec 2. svetovej vojny v Častej, in: Častovský informačník 1/2025, str. 11-13). Podľa rekonštruovanej udalosti sa štvorica ozbrojených mladých mužov z obce (nedá sa vylúčiť ani väčší počet) zapojila do prenasledovania ustupujúcich nemeckých vojakov. Ťažko povedať, či mladíci mali k dispozícii viac než jednu pušku. Po odchode posledných nemeckých áut do Častianskej doliny sa Anton Monsberger, Viliam Cittera, Štefan Dobšovič a Florián Hutár vybrali ich pozorovať z vrchu Špígel. Mládenci zo svahov strieľali na odpočívajúcich nemeckých vojakov pri horárni v doline. Jedného vojaka zabili, Nemci ho pochovali priamo pri horárni. Vojaci mládencov prenasledovali a pod vrchom Glóc ich postrieľali. Jeden zostal mŕtvy na mieste, kde je kríž. Telá dvoch sa našli o sto metrov bližšie k obci, kde sa im podarilo doplaziť. Florián Hutár Nemcom unikol.
