V povojnovom čase sa v obci rozhodli postaviť kaplnku za šťastný prechod frontu 2. svetovej vojny. Mala stáť v lokalite Pažice na mieste, ktorým prechádzali sovietske jednotky. Dňa 5. apríla 1947 sa konala procesia spojená s vysviackou dreveného kríža, ktorý bol postavený ako takpovediac základný kameň kaplnky. Zo stavby kaplnky nakoniec zišlo, zostal len kríž, ktorý pretrval asi do polovice 80-tych rokov, keď spadol.
Podľa informácie Miloša Hača, farár Ján Mikovič v tom čase požiadal Milošovho otca Alojza Hača, či by nepostavil kríž nový. Alojz Hačo, Štefan Oravský a Ferdinand Bottek, pracovníci z dielní kameňolomu, sa rozhodli postaviť kríž odolnejší. Zhotovili ho zo železa a zabetónovali na mieste pôvodného dreveného. Na nový kríž zo spadnutého preložili aj drobný korpus Krista.
