K ceste ku cintorínu boli z chotára obce premiestnené kríže, asi všetky tri, ktoré tam stoja. Dva z nich majú rovnakú úpravu základovej dosky a dotesaný letopočet 1983. Asi by to mal byť rok premiestnenia. Na medzivojnových mapách v okolí obce sú zaznačené kríže na miestach, o ktoré by sa mohlo jednať. Stáli na úsekoch ciest, ktoré neskôr zanikli pri výstavbe diaľnice.
Jeden z nich stál na križovatke ciest zo Stupavy do Malaciek a zo Zohora do Lozorna. Tie sa pretínali v mieste dnes stojacej božej muky. K tomuto krížu sa vzťahuje povesť, ktorú zaznamenal F. Dúbravský.
Popísaná križovatka mala medzi ľuďmi oddávna zlú povesť. Zbojníci tu olúpili veľa pocestných. Po výstavbe železnice tu už ľudia toľko necestovali, ale zlá povesť miesta zostala. Zo zábavy v Zohore sa vracali lozornskí mládenci, doprevádzaní kamarátmi zo Zohoru. Na križovatke vznikla však medzi nimi zvada kvôli dievčaťu a stalo sa, že prchký Zohoran pritom omylom pichol nožom svojho najlepšieho kamaráta. Ten podľa jednej verzie zomrel hneď a podľa druhej až na druhý deň v Stupave, kam ho kamaráti odniesli k lekárovi. Vraha zatvorili do väzenia, kde ochorel a po čase zomrel. Jeho rodina dala postaviť na mieste vraždy kríž, ktorý vždy obnovila, keď schátral.
Ferdinand Dúbravský: Kríž u cesty (Vypráva Michal...), in: Záhorie 3/1995, str. 28
