Nad vchodom pseudorománskej kaplnky sv. Jána Nepomuckého je osadená liatinová zakladateľská tabuľka. Podľa nej dal kaplnku postaviť v roku 1894 Mikuláš Ondrejka s manželkou Alžbetou. Za oltárny stôl osadili veľkú kamennú sochu sv. Jána, ktorú venovali obyvatelia Devína Anton a Anna Karny.
Kaplnka bola vo svojej histórii opakovane poškodená povodňovými vodami Moravy. Koncom minulého storočia bola v zlom stave. Pri oprave v roku 1994 miestnou stavebnou firmou sa vymenila zvlhnutá tehla a múry sa odizolovali od kamenných základov. Umelecké obnovovacie práce na kaplnke vykonal Vladimír Zálesňák s manželkou Oľgou. Obnovená kaplnka bola vysvätená 25. septembra 1994.
V roku 2016 bola v kaplnke obnovená pôvodná výmaľba na miestach, kde nebola úplne zničená novými omietkami a premaľbami a kde bola identifikovaná predchádzajúcim reštaurátorským výskumom. Výmaľba kaplnky je dekoratívneho a ornamentálneho charakteru, nad vchodom je jediná nástenná figurálna maľba sv. Michala Archanjela.
| Zohoranom venoval sochu tuto ANTON a ANNA KARNY z THEBNA Postavit ju, a kaplnku ku cti sv Jána vystavit nechali Mikulaš Ondrejka a manželka jeho Alžbeta Roku 1894 |
Kronika rok 1991 až 1995, in: obeczohor.sk;
Roman Šimoník: Zohorské korzovanie na Dolnej ulici, in: Zohorský hlas 5/2017, str. 4;
Juraj Gregorek: Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Zohore, in: Zohorský hlas 5/2017, str. 5, 6
Roman Šimoník: Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Zohore je postavená v historizujúcom, zväčša neorománskom slohu. V roku 1894 ju dali postaviť miestni obyvatelia, manželia Mikuláš a Alžbeta Ondrejkovci podľa vtedajšej najaktuálnejšej architektonickej módy. Tento bezdetný pár patril podľa pamätníkov ku skromným ľudom. Kaplnku nechali postaviť ku cti sv. Jána Nepomuckého na mieste, kde sa často vylievala rieka Morava. V exteriéri sú čitateľné viaceré prebraté prvky zo stredovekej architektúry: 6 oporných pilierov, tehlový raster stien, jednoduchý zuborez, polkruhový tympanón, predsunuté konzoly veže atď. Ústrednou dominatou interiéru kaplnky je kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú, ako sa dozvedáme z pamätnej tabule nad vstupom do kaplnky, Zohorčanom darovali Anton a Anna Karny z Thebna (dnešná časť Devína). Jednoloďový interiér obdĺžnikového pôdorysu, delený dvoma poľami klenieb, je na východe ukončený apsidou zaklenutou konchou. Menza s rímsou ukrýva vo svojom strede pred sochou tzv. sepulcrum – miesto na uloženie relikvií. Zaujímavosťou je, že vnútorné rozmery kaplnky sú takmer na milimeter exaktne presné 300 x 400 cm. Interiér kaplnky je zdobený jednoduchou historizujúcou iluzívnou maľbou. Svetlookrové steny s iluzívnym kvádrovaním a modré klenby sú po obvode dekorované jednoduchými kvetinovými a ornamentálnymi vzormi. V oblúku medzi klenbami je nápis Svätý Ján oroduj za nás. Figurálna maľba s výjavom archanjela Michala je situovaná nad vstupom. Zasvätenie kaplnky sv. Jánovi z Nepomuku je pre už spomínané situovanie v obci logické. Tento svätec je pre spôsob svojej smrti uctievaný okrem iného aj ako patrón pri prírodných pohromách a povodniach. Takéto protipovodňové želanie Ondrejkovcov malo posilniť aj zaradenie postavy archanjela Michala do interiérovej výmaľby. Táto biblická postava je silným predstaviteľom boja proti silám zla. Okrem iného je archanjel Michal patrónom dobrej smrti a patrónom pri búrke a v zlom počasí. Vrtochy počasia však mnohokrát vytiahli hladinu Moravy dosť vysoko, V priebehu svojich 123 rokov bola viackrát opravovaná, premaľovaná a staticky narušená. Pre úctu k ušľachtilému zámeru bezdetného páru, ale aj pre potrebu zachovania tohto historicky a pamiatkovo cenného objektu zo záveru 19. storočia pre ďalšie generácie sa po dlhšej dobe opäť pristúpilo k jej postupnej generálnej obnove. Tá trvá už niekoľko rokov. V minulom roku sa na základe veľkej iniciatívy a záujmu miestneho kňaza ThDr. Miroslava Komorného, PhD. po prvýkrát pristúpilo aj k odkryvu a reštaurovaniu pôvodnej výmaľby, z ktorej bola doteraz prezentovaná len postava archanjela Michala, ktorá bola už veľmi zničená. Tejto práci predchádzal v roku 2015 podrobný reštaurátorský výskum stien, kde sa zisťoval technický stav a stupeň poškodenia originálu. Výsledkom bolo predloženie návrhu na reštaurovanie, na základe ktorého sa mohlo pristúpiť k následným prácam. Reštaurovanie sa sústredilo len na zachované plochy, kde sa pôvodná maľba alebo omietka zachovala.
