V čase vládnutia Márie Terézie habáni pod tlakom konvertovali na katolícku vieru a panovníčka ustanovila za ich duchovných správcov jezuitov. Napriek silnému nátlaku si habáni aj v cirkevnej oblasti vymohli kolektívne práva. Jedným z nich bolo mať nemecky hovoriaceho komunitného kňaza nezávislého od miestnej farnosti, v listinách označovaného ako curatus. Jezuitský misionár u habánov v Sobotišti požiadal Máriu Teréziu o postavenie novej habánskej kaplnky, pretože stará kapacitne nepostačovala. Veľkorysá panovníčka poskytla habánom na novú kaplnku peniaze a obdarila ju základinou 100 zlatých. V roku 1767 starú kaplnku asanovali, ponechali z nej len dlhú bočnú stenu a k nej pristavali loď novej kaplnky. Z úrokov základiny sa mala odslúžiť každý mesiac omša a vo sviatok Povýšenia Svätého kríža sa mali zapaľovať sviečky na oltári. Sobotištskí habáni dosadených kurátov rešpektovali len z povinnosti. Jedným z mála, ku ktorému prechovali dlhodobú úctu, bol Jozef Heinrich. Po smrti ho pochovali priamo pred kaplnkou.
Dary, ktoré kaplnka získala, spravoval ostrihomský vikariát. Začiatkom 20. storočia, keď správu financií kaplnky prevzala sama habánska obec, mala kaplnka na účte takmer 4 tisíc korún.
Pavol Hallon: Habánska kaplnka a vežička v Sobotišti, in: Záhorie 5/2004, str. 11-13
