Pri bazilike je trojstenná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Pri kaplnke, ľudovo prezývanej aj Triangel, sa v niektorých zdrojoch uvádza ako dátum vzniku 17. storočie. Je otázkou, či dátum vychádza z historických údajov, alebo je to len odhad z architektonického rozboru stavby. Bola postavená asi na rovnakom pôdoryse ako pôvodnejšia drevená. K prestavaniu drevenej kaplnky za murovanú určite prišlo pred rokom 1786, pretože vtedy sa v Šaštíne zastavil Jozef II., syn Márie Terézie. Kaplnku chcel dať zbúrať, pretože si myslel, že je drevená a jej prípadný požiar by ohrozil nový vedľa stojaci kostol a kláštor Pavlínov, ktorých rehoľu práve zrušil. Keď sa presvedčil, že kaplnka je murovaná, od jej búrania upustil.
Sochu Bolestnej Panny Márie dali zhotoviť manželia Czoborovci po iniciatíve manželky v roku 1564. Socha z hruškového dreva bola v tom čase osadená na pilieri pri ceste na voľnom priestranstve na lúke (bazilika ešte nejestvovala) za Šaštínom. Manželia si pravdepodobne aj hneď uvedomovali, že vystaviť drevenú sochu priamym poveternostným vplyvom nebude dobré a v blízkej dobe dali pre ňu postaviť drevenú trojstennú kaplnku. Od počiatku vzniku sa socha stala objektom zbožnej úcty a ľudia sa chodievali k nej modliť.
V roku 1685 neďaleko kaplnky pochovali obete moru zo Šaštína a v roku 1705 cisárskych vojakov, ktorí zahynuli v bitke s Rákocziho povstalcami. V roku 1718 správca czoborovských majetkov rozšíril priestor bažantnice a kaplnka Panny Márie sa tak dostala za plot na neprístupné miesto. Ľudí to viac-menej popudilo a v roku 1732 plot pri procesii zvalili. Rozruch okolo sochy urýchlil overovanie zázračných uzdravení spojených s jej existenciou a ešte v tom roku bola socha vyhlásená za milostivú. Dovtedy tolerované púte ku kaplnke tak boli oficiálne cirkvou aj povolené. Starať sa o pietne miesto hneď prejavil rád Pavlínov a po dohode so Czoborovcami prevzali v roku 1733 kaplnku aj so sochou do svojej správy. Dostali od nich do daru tiež pozemok pre zamýšľaný kostol a kláštor. Podľa nerealizovaného pôvodného zámeru bola súčasťou kostola veľká kaplnka s kopulou, ktorá by bola postavená nad kaplnkou Panny Márie.
Majiteľom šaštínskeho panstva sa v roku 1736 stal manžel Márie Terézie František Lotrinský. Na návšteve v Šaštíne v roku 1760 sa Mária Terézia o kaplnke vyjadrila, že jej pripomína chudobnú betlehemskú maštaľ. Ale inak noví majitelia boli štedrými donormi. 15. augusta 1762, v deň Nanebovzatia Panny Márie, preniesli za prítomnosti cisárskej rodiny sošku Milostivej z kaplnky na oltár nového kostola. Predstavený pavlínov dal po veľkej noci nasledujúceho roku kaplnku opraviť, omrežovať a dal do nej namaľovať namiesto sochy obraz Sedembolestnej Panny Márie.
Správca šaštínskej farnosti dekan Štefan Hrebíček sa po sto rokoch rozhodol kláštorný kostol dobudovať. Najatý staviteľ Jozef Bárta v roku 1864 prestaval veže na kostole a zároveň aj kaplnku na nárožiach doplnil o vežičky. Rektor viedenského seminára vo Viedni Adolf Majtény dal do vynovenej kaplnky namaľovať nový obraz Panny Márie.
V roku 2003 neznáma osoba cez deň asi hodila do kaplnky výbušninu, ktorá ju našťastie nezničila, pri požiari však zhorel obraz Panny Márie. Kaplnku opravoval kostolník Vladimír Sofka. Salezián Zoltán Schmidt sa nadchol myšlienkou umiestniť do nej opäť sochu - kópiu Piety, ktorá z nej bola prenesená do kláštorneho kostola. Donormi novej sochy sa stala rodina Tomáša Mikuša zo Skalice. Z hliny ju vymodeloval akademický výtvarník Adrián Giač. Pieta bola 6. mája 2006 prinesená do baziliky. Tu ju posvätil biskup Dominik Tóth a po omši bola prenesená do kaplnky.
Ernest Macák: Naša Sedembolestná Matka – Dejiny Šaštína, 2004, 203 str.;
A. Melišová: Perla šaštínskej svätyne v trojhrannej kaplnke, in: Hlásnik 2/2006, str. 1-2
