Spracoval Roman Šimoník, predseda OZ Zohor včera a dnes, podklady poskytli: Miroslav Komorný, Jozef Pavlásek, Terézia Pavlásková, Roman Šimoník
Kaplnka sv. Rozálie (ochrankyne pred nákazlivými chorobami) bola postavená na cholerovom cintoríne v roku 1832. Pri vstupe do kaplnky, naľavo pri dverách, visí fotokópia listiny, kde v hlavičke je uvedený biskup Alexius Jordánsky. V listine „doslovne“ dáva na známosť a potvrdzuje silou (vlastnej) prítomnosti, že podľa žiadosti počestnej vdovy Magdalény Ščepánkovej (Štepánkovej) zo Zohora, obradom predpísaným v Rímskom pontifikáli vo farskom kostole v Čeklísi (Bernolákove) po vyslúžení sviatosti birmovania na tom mieste, posvätili na počesť svätej panny Rozálie zvon, vyhotovený na jej vlastné náklady pre potreby už požehnanej kaplnky svätej Rozálie panny v Zohore, o ktorej zriadenie a postavenie – ako uvádza – sa nedávno ona sama postarala. Spísané v Čeklísi, dňa 12. septembra Roku Krista 1832. Zvon z kaplnky bol odcudzený pravdepodobne pred rokom 2009. Farnosť Zohor touto krádežou prišla o vzácny zvon, ktorému prislúcha sprievodná listina z roku 1832.
Počas pôsobenia farára Mons. Jozefa Slamku sa započala obnova kaplnky a vykonali sa hrubé murárske práce v interiéri. Po príchode súčasného kňaza ThDr. Miroslava Komorného, PhD., do farnosti sa pokračovalo vo vymaľovaní kaplnky zvonka i zvnútra, opravou strechy a vežičky, zrušením plotu v susedstve a následnými úpravami okolia.
Kaplnka sv. Rozálie bola postupne opravená aj vďaka financiám získaných z Farských plesov. Po obnove bola za účasti zohorských farníkov požehnaná v nedeľu 4. septembra 2016 (Roman Šimoník: Podujatie Zohor včera a dnes bolo už po tretíkrát, in: Zohorský hlas 5/2018, str. 14, 15).
Cholera v Zohore (bádateľská činnosť Ing. Jozefa Pavláska)
Prvá mohutná vlna cholery si v roku 1831 vyžiadala 231 obetí, druhá vlna v roku 1849 si vyžiadala 37 obetí a tretia 1866 ďalších 80 obetí. Zohor zasiahli v rokoch 1836, 1855 a 1881 ešte ďalšie tri menšie vlny cholery.
1831
Zohorský kňaz Augustín Pokorný 8. augusta 1831 v matrike uvádza prvú zomrelú na choleru 56-ročnú Katarínu Ščepánkovú. Keďže ešte nebol zriadený cholerový cintorín, pochovali ju a aj nasledujúcich 42 zomrelých na cintoríne za kostolom. Ostatných zomrelých po 22. augusta do 5. októbra pochovali už na novozriadenom cholerovom cintoríne. Zriadili ho vo vtedajšom extraviláne na pasienkoch, za terajším kultúrnym domom. Najhorším dňom sa stal 7. september, kedy bolo pochovaných až 14 ľudí. V roku 1832 postavili pred cintorínom kaplnku zasvätenú sv. Rozálii, ochrankyni pred nákazlivými chorobami.
1836
Po prvej epidémii (epidémia je hromadný výskyt infekčnej choroby v určitej oblasti a v určitom časovom období) vypukla o päť rokov neskôr v Zohore menšia vlna cholery. Zomrelo na ňu od 31. augusta do 19. septembra 1836 osem obyvateľov. Boli pochovaní na cintoríne za kostolom.
1849
Druhá mohutná vlna cholery Zohor zasiahla v roku 1849. Priniesli ju ruskí vojaci, ktorých pozval cisár František Jozef I., aby mu pomohli potlačiť revolučných povstalcov. V Zohore vtom čase zomrelo od 24. júna do 4. októbra 37 obyvateľov. Všetci boli pochovaní na cholerovom cintoríne.
1855
Ďalšia menšia vlna cholery bola v Zohore v roku 1855. Zomreli na ňu 4 obyvatelia v období od 7. do 23.septembra. Pochovaní boli na cintoríne za kostolom.
1866
Tretia mohutná vlna cholery začala v roku 1863, kedy ju do Európy priniesli pútnici z Mekky. K nám ju opäť zavliekli vojaci, tentoraz pruskí. Stalo sa tak počas prusko-rakúskej vojny v roku 1866, kedy „prušáci“ táborili v obciach južného Záhoria, vrátane Zohora. Od 2. septembra do 12. októbra 1866 zomrelo v Zohore na choleru 80 obyvateľov. Všetci boli pochovaní na cholerovom cintoríne.
1881
Ďalšia, menšia vlna prepukla v roku 1881. Do Európy ju priniesli opäť pútnici z Mekky. V Zohore zomreli od 14. júla do 10. augusta 1881 dvaja obyvatelia. Pochovaní boli na cintoríne za kostolom.
Sv. Rozália z Palerma, panna a pustovníčka
* okolo 1130, Sicília, Taliansko,
† okolo 1160 na vrchu Monte Pellegrino pri Palerme, Sicília, Taliansko
Význam mena: rosa – ruža a lilium – ľalia
Atribúty: lebka, jaskyňa, veniec bielych ruží
Patrónka proti nákazlivým chorobám, proti moru; patrónka mesta Palermo na Sicílii
Narodila sa okolo roku 1130. Podľa starého rozprávania sa narodila na zámku Olivella v blízkosti Pergama na Sicílií, ako dcéra kniežaťa slúžiaceho kráľovi Normanov Rogerovi II. S jej životopisom sa spája rok 1625, keď v Palerme zúril mor. Vyľakaný ľud volal o pomoc k Bohu a vzýval o príhovor aj sv. Rozáliu. Istý nábožný mešťan v Palerme mal zjavenie, že mor neprestane skôr, kým nebude telo sv. Rozálie objavené a do Palerma prinesené. Zanedlho nad jaskyňou na vrchu Pellegrino vystavali kostolík ku cti patrónky sv. Rozálie. A keď v roku 1743 pustošil mor v meste Messina, vzývali kresťania sv. Rozáliu o pomoc a mor prestal i v tomto meste. Sv Rozália sa stala patrónkou mesta Palerma aj Sicílie.