Podľa vizitačného zápisu z roku 1731 dali kaplnku Nanebovstúpenia Pána postaviť koncom 17. storočia zemania Ferenčovičovci. V katalógu patrocínií je zaznamenaný konkrétny rok 1702. Bol v nej okrem oltára malý organ a malý zvon. Od roku 1727 sa v kaplnke každoročne slúžili omše. Z vizitačného záznamu z roku 1756 je známe, že kaplnka mala majetok 100 zlatých. Boli požičané u zemana Antona Kollera, ktorý mal v údržbe bohoslužobnú výbavu kaplnky. Po vizitácii uložil farár tieto predmety do kostola. Podľa ďalšej vizitácie z roku 1782 ich Anton Koller násilne odcudzil v roku 1769; zrejme z titulu, že jeho rodina sa stala vlastníkom kaplnky. Z listu Jána Kollera z roku 1779 je známe, že majetok rodiny Ferenčovič (aj kaplnku) zdedili zemania Kollerovci.
Noví majitelia si v kaplnke vybudovali rodinnú kryptu (na kaplnke zostala čiastočne zamurovaná mramorová tabuľka s nápisom CRYPTA FAMILIAE KOLLER DE NAGY - MÁNYA). Do krypty bolo pochovaných celkom 8 členov rodiny. K mobiliáru kaplnky patril strieborný kalich, kalíšky aj bohoslužobné rúcha. V roku 1882 dala kaplnku opraviť za 500 zlatých Mária Kollerová, rod. Czásszka, vdova po Júliovi Kollerovi (1880), ktorými rod Koller v Smoleniciach vymrel. Obaja boli pochovaní v kaplnke. Nad vchodom do kaplnky je vytesaný ich rodový erb.
Štefan Jastrabík: Smolenice, Bratislava 1975, str. 210;
Katalóg patrocínií na Slovensku, Bratislava 2009, str. 70;
Zuzana Lopatková: Cirkevné dejiny Smoleníc do konca 19. storočia, in: Smolenice - vlastivedná monografia obce, Smolenice 2011, str. 177, 207
