Na konci obce pri ceste do Holíča je Božia muka so sochou Sedembolestnej Panny Márie vo výklenku. Je nástupníkom malej sakrálnej stavby, zakreslenej počas 2. a 3. vojenského mapovania Rakúska a Uhorska, v tom čase mimo intravilánu obce. Trochu to skomplikuje mapa 1. vojenského mapovania Rakúska a Uhorska (2. polovica 18. storočia), kde sú neďaleko seba v tomto priestore až dve sakrálne stavby. Z otáznikom by to teda mohla a nemusela byť kaplnka sv. Jána Krstiteľa spomenutá vo vizitačnej zápisnici z roku 1756. Bola maličká, stála mimo obce, nechala ju postaviť Katarína Kéryová, ktorá jej tiež venovala základinu 50 zlatých. Vo vizitácii z roku 1761 sa však uvádza, že ju dala postaviť rodina Schosová. Vo vizitácii z roku 1788 sa spomína kaplnka za obcou.
Martin Hoferka: Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16.-18. storočí, Skalica 2011, str. 94, 255
