Staré Mesto - Kalvária (1694 - 1725)

S myšlienkou vybudovať Kalváriu na vrchu nad mestom prišiel jezuita Albert Mechtl. Jej základný kameň položili 27. mája 1694 pri procesnej slávnosti. Pri predchádzajúcich prípravných prácach boli na trase Kalvárie rozmiestnené dočasné zastavenia siedmych kaplniek v podobe drevených obrazov, súbor Ukrižovania a pripravené stavebné náznaky kostola Kalvárie a kaplnky Svätého hrobu. V tom roku pri ďalšej procesnej slávnosti 14. septembra posvätili ústredný kríž Kalvárie. V nasledujúcich rokoch sa dokončovali jednotlivé stavby Kalvárie. Dostavaná bola v roku 1725. V roku 1755 mala Kalvária fundácie v celkovej výške 1600 zlatých.
Na vrchu bolo vybudovaných sedem kalvárskych kaplniek a ďalšie dve prípravné, všetky s jednotnou architektúrou. Prvá prípravná kaplnka stála na okraji mesta na križovatke dnešných ulíc Štefánikovej a Križkovej. Pri výstavbe hotela v 19. storočí ju zbúrali, sochu Krista z nej osadili do niky fasády hotela, v ktorej prežila do 70-tych rokoch minulého storočia, keď hotel asanovali.
Druhá prípravná kaplnka stála za mestom na polceste medzi dnešným hotelom Matyšák a Palugayovým palácom. V roku 1894 ju zbúrali a v inej podobe postavili severnejšie na Pražskej ulici v tom čase ešte mimo zástavby, neskôr za ňou postavili dom č. 29. Dve kamenné sochy v životnej veľkosti z kaplnky z kompozície Rozlúčka Panny Márie s Ježišom, ktoré zachránili z rumoviska kaplnky, zreštaurovala sochárka Dana Salamonová; sochu Panny Márie v roku 1965 (dnes je exponátom kaplnky Starej radnice) a sochu Krista v roku 1967 v podobe torza (dnes v GMB v Mirbachovom paláci).
Na vrchole kopca bol postavený kostol Kalvárie. Z kalvárskej veduty, publikovanej v roku 1723, je známa jeho podoba, ktorá sa stavebne nerealizovala a išlo pravdepodobne len o obrazový ideový zámer. Ako súčasť kostola vybudovali výraznú vežu za súborom Ukrižovania. Kostol formálne predstavovali dve spojené nezastrešené kaplnky, ktorými sa prechádzalo k súboru Ukrižovania.
Na ústredný kríž Kalvárie bola v roku 1700 osadená veľká socha Krista, ktorú odlial z bronzu rakúsky zvonolejár Johann Achamer. V roku 1702 ku krížu osadili sochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Na kríže lotrov v roku 1720 osadili nové asi drevené sochy ukrižovaných. V neskoršom období boli nahradené plechovými korpusmi.
Kalváriu dopĺňala stavebne odlišná kaplnka Žalára za kostolom. Pod schodmi ku krížom Kalvárie bola vybudovaná kaplnka Svätého hrobu. Mimo rady kalvárskych kaplniek stála väčšia kaplnka sv. Petra s dlhším pôdorysom, ktorú dala postaviť rodina Johanna Georga Lauermanna asi v roku 1713. Kaplnka jestvovala ešte v roku 1958.
V 30-tych rokoch minulého storočia boli kaplnky Kalvárie ešte v dosť dobrom stave, v 50-tych rokoch ale boli zámerne ničené. Do nového storočia sa zachovalo len ruina jedinej kaplnky Ecce homo a drevený kríž s bronzovou sochou Krista nad schátraným schodiskom. Obnova Kalvárie bola pozvoľná, od začiatku sa potýkala s nedostatkom financií, v počiatkoch prebiehala len formou altruistických brigád našich a zahraničných študentov na čistení a úprave terénu. V roku 2019 prevzalo starostlivosť o jej revitalizáciu novozaložené občianske združenie Bratislavská Kalvária. Kríž bol po roku 2000 nahradený novým dreveným v rovnakých proporciách, v roku 2019 k nemu pristavali aj postranné kríže lotrov. V rokoch 2002-2006 bola bronzová socha Krista zreštaurovaná študentmi VŠVU a v júli 2020 umiestnená v kostole Panny Márie Snežnej. V roku 2019 na ústredný kríž osadili jej kópiu z umelého materiálu, ktorú zhotovil sochár Andrej Margoč, ktorý sa podieľal aj na reštaurovaní originálu. Ruina kaplnky bola v roku 2020 zreštaurovaná do pôvodného stavu podľa starých fotografií, zastrešili ju šindľom.

Reštaurátorská tvorba 1945-1970, doplnková tlač k výstave na Bratislavskom hrade 1971-72, heslo: Dana Salamonová, Bratislava - nedatované, nestránkované;
Ivan Rusina: Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Bratislava 1983, str. 70;
Viera Obuchová: Kalvária v Bratislave, in: Bratislava XI - zborník mestského múzea, Bratislava 1999, str. 105-117;
Martin Čičo: Bratislava I, in: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, Bratislava 2002, str. 106-123;
Štefan Holčík: Z pôvodnej Kalvárie zostali len zvyšky, in: Bratislavské noviny 7/2012, str. 11;
História dobrovoľníckych prác na bratislavskej Kalvárii, in: inex.sk;
Bratislavská Kalvária, 1. 3. 2015, Bratislavská Kalvária (obnovená), 14. 3. 2021, in: letitia-tiba.blogspot.com;
Bratislavska kalvaria, in: findglocal.com