S myšlienkou vybudovať Kalváriu na vrchu nad mestom prišiel jezuita Albert Mechtl. Jej základný kameň položili 27. mája 1694 pri procesnej slávnosti. Pri predchádzajúcich prípravných prácach boli na trase Kalvárie rozmiestnené dočasné zastavenia siedmych kaplniek v podobe drevených obrazov, súbor Ukrižovania a pripravené stavebné náznaky kostola Kalvárie a kaplnky Svätého hrobu. V tom roku pri ďalšej procesnej slávnosti 14. septembra posvätili ústredný kríž Kalvárie. V nasledujúcich rokoch sa dokončovali jednotlivé stavby Kalvárie. Dostavaná bola v roku 1725. V roku 1755 mala Kalvária fundácie v celkovej výške 1600 zlatých.
Na vrchu bolo vybudovaných sedem kalvárskych kaplniek a ďalšie dve prípravné, všetky s jednotnou architektúrou. Prvá prípravná kaplnka stála na okraji mesta na križovatke dnešných ulíc Štefánikovej a Križkovej. Pri výstavbe hotela v 19. storočí ju zbúrali, sochu Krista z nej osadili do niky fasády hotela, v ktorej prežila do 70-tych rokoch minulého storočia, keď hotel asanovali.
Druhá prípravná kaplnka stála za mestom na polceste medzi dnešným hotelom Matyšák a Palugayovým palácom. V roku 1894 ju zbúrali a v inej podobe postavili severnejšie na Pražskej ulici v tom čase ešte mimo zástavby, neskôr za ňou postavili dom č. 29. Dve kamenné sochy v životnej veľkosti z kaplnky z kompozície Rozlúčka Panny Márie s Ježišom, ktoré zachránili z rumoviska kaplnky, zreštaurovala sochárka Dana Salamonová; sochu Panny Márie v roku 1965 (dnes je exponátom kaplnky Starej radnice) a sochu Krista v roku 1967 v podobe torza (dnes v GMB v Mirbachovom paláci).
Na vrchole kopca bol postavený kostol Kalvárie. Z kalvárskej veduty, publikovanej v roku 1723, je známa jeho podoba, ktorá sa stavebne nerealizovala a išlo pravdepodobne len o obrazový ideový zámer. Ako súčasť kostola vybudovali výraznú vežu za súborom Ukrižovania. Kostol formálne predstavovali dve spojené nezastrešené kaplnky, ktorými sa prechádzalo k súboru Ukrižovania.
Na ústredný kríž Kalvárie bola v roku 1700 osadená veľká socha Krista, ktorú odlial z bronzu rakúsky zvonolejár Johann Achamer. V roku 1702 ku krížu osadili sochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Na kríže lotrov v roku 1720 osadili nové asi drevené sochy ukrižovaných. V neskoršom období boli nahradené plechovými korpusmi.
Kalváriu dopĺňala stavebne odlišná kaplnka Žalára za kostolom. Pod schodmi ku krížom Kalvárie bola vybudovaná kaplnka Svätého hrobu. Mimo rady kalvárskych kaplniek stála väčšia kaplnka sv. Petra s dlhším pôdorysom, ktorú dala postaviť rodina Johanna Georga Lauermanna asi v roku 1713. Kaplnka jestvovala ešte v roku 1958.
V 30-tych rokoch minulého storočia boli kaplnky Kalvárie ešte v dosť dobrom stave, v 50-tych rokoch ale boli ničené zámerne aj nedbanlivosťou, ako pri rozširovaní Pražskej ulice, keď sa ukrojilo zo svahu kalvárskeho kopca. Do nového storočia sa zachovala len ruina jedinej kaplnky Ecce homo a drevený kríž s bronzovou sochou Krista nad schátraným schodiskom.
Obnova Kalvárie bola pozvoľná, od začiatku sa potýkala s nedostatkom financií, v počiatkoch prebiehala len formou altruistických brigád našich a zahraničných študentov na čistení a úprave terénu. Po roku 2004 sa na Kalvárii začalo angažovať Kresťanské združenie Sprevádzajúci - pútnické bratstvo, ktoré tu vytýčilo obrázkovú Krížovú cestu v podobe 14 litografií na stromoch. V roku 2018 bolo zrevitalizované okolie hlavného kalvárskeho kríža z prostriedkov, ktoré venovalo Staré Mesto, Bratislavský arcibiskupský úrad a manželia Hantabalovci. Priestor sa doplnil o stĺpiky ohrady a stupne schodiska vyrobených podľa zachovalých nálezov.
V roku 2019 prevzalo starostlivosť o jej revitalizáciu novozaložené občianske združenie Bratislavská Kalvária. Hlavný kríž Kalvárie bol po roku 2000 nahradený novým dreveným v rovnakých proporciách, v roku 2019 k nemu pristavali aj postranné kríže lotrov. V rokoch 2002-2006 bola bronzová socha Krista zreštaurovaná študentmi VŠVU a v júli 2020 umiestnená v kostole Panny Márie Snežnej. V roku 2019 na ústredný kríž osadili jej kópiu z umelého materiálu, ktorú zhotovil sochár Andrej Margoč, ktorý sa podieľal aj na reštaurovaní originálu. Po pobožnosti Krížovej cesty 14. septembra 2019 obnovený kríž posvätil biskup Jozef Haľko.
Ruina kaplnky 4. zastavenia bola podľa starých fotografií v roku 2020 zreštaurovaná, zastrešili ju šindľom. Po pobožnosti Krížovej cesty 13. septembra 2020 posvätil farár Dómu sv. Martina Peter Slepčan 4. zastavenie, ktoré bolo podľa pokynu pamiatkového úradu zrenovované do pôvodnej historickej podoby.
Pre ďalšie smerovanie obnovy Kalvárie sa ukázala byť rozhodujúcou prítomnosť manželského páru architektov Michaely a Juraja Hantabalovcov v OZ Bratislavská Kalvária. Hantabalovci presadili myšlienku vybudovať na mieste chýbajúcich zastavení priechodzie skelety, na stenách zdobených mozaikami výjavov Krížovej cesty Krista. Prvotný predpoklad, že by mohli byť z mramoru, bol odmietnutý pre neúmerné finančné nároky, ako materiál sa nakoniec vybral ušľachtilý betón. Výhoda tohto materiálu bola aj v tom, že skelet kaplnky sa dal odliať v jednom kuse. Juraj Hantabal v združení navyše zastával funkciu hlavného inžiniera projektu obnovy Kalvárie. Malý vzorový model skeletu novodobej kaplnky požehnal 12. septembra 2021 počas návštevy Bratislavy pápež František. Pri pobožnosti Krížovej cesty 18. septembra 2022 požehnal základný kameň Kalvárie arcibiskup Stanislav Zvolenský. V priebehu roka 2023 bolo na Kalvárii osadených všetkých 10 navrhnutých novodobých kaplniek vo výške 5 metrov. Z nich 3 sú umiestnené na miestach pôvodných zastavení, od ostatných sú odlíšené zvislou reliéfnou líniou fasádneho profilu čela pôvodnej historickej kaplnky. Ako posledné bolo po dlhšej diskusii s Krajským pamiatkovým úradom Bratislava osadené zdvojené 6/7. zastavenie. V závere roka 2023 boli v teréne odkryté aj zvyšky základov Božieho hrobu. V dnešnej podobe prezentovaný Boží hrob (2024-25) rešpektoval pripomienky archeológov aj pamiatkárov s prihliadnutím na architektonickú jednotu prebiehajúcej obnovy.
V 70-tych rokoch minulého storočia bolo do depozitov mestského múzea odložené torzo sochy sv. Veroniky v podobe hornej časti trupu. Pri zemných prácach na Kalvárii objavili v roku 2023 pod vrstvou hliny spodnú časť trupu sochy. Časti sochy zreštauroval a spojil študent fakulty reštaurovania VŠVU Samuel Horváth. Zhotovil aj rekonštrukčnú kópiu sochy podľa historickej fotografie. Kópiu sochy osadili k zdvojenému 6/7. zastaveniu. Ako pendant z druhej strany kaplnky stávala socha Panny Márie, ktorá bola odložená v depozitári Mestského múzea Bratislava. Sochu zreštauroval a jej kópiu pre Kalváriu zhotovil študent Andrej Brezány. Reštaurovanie a zhotovenie kópií uhradilo OZ Bratislavská Kalvária. V MMB sa nachádza aj niekoľko ďalších sôch z Kalvárie. V roku 2023 odovzdal múzeu Vladimír Kováč torzo sochy sv. Jána Nepomuckého z Kalvárie a Vilma Cipárová sochu Panny Márie spod kalvárskeho trojkrížia. Za 6/7. zastavením sa pri prácach vo svahu odokrylo aj torzo kamennej steny pôvodnej kaplnky. Rozhodnuté bolo ponechať ho zakonzervované na mieste.
Obnovené zastavenia Krížovej cesty požehnal 14. septembra 2025 arcibiskup Stanislav Zvolenský pri pobožnosti Krížovej cesty, ktorá sa konala po procesii pútnikov od Dómu sv. Martina.
Popri obnove zastavení bolo vykonaný rad nevyhnutných prác, ako základy pre skelety zastavení, stavebné materiálové úpravy na zlepšení schodnosti chodníka, vybudovalo sa oplotenie chodníkov v strmých svahoch, šachta s vodomernou prípojkou, prívod elektrických rozvodov pre osvetlenie kaplniek, kamerový systém, oddychové kamenné lavičky.
Práca na obnove ešte nie je celkom dokončená, ale uskutočnená obnova na bratislavskej Kalvárii už umožňuje konanie pobožností Krížovej cesty (každú druhú nedeľu v mesiaci).
Podľa inštalovaných tabuliek z donorských darov jednotlivé zastavenia venovali: 1. zastavenie - Nadácia SPP, 2. zastavenie - predseda vlády SR, 3. zastavenie - Jozef Boskovič s rodinou, 4. zastavenie - Nadácia SPP, 5. zastavenie - Tomáš Malatinský, Peter Kažimír a Peter Krutil, 8. zastavenie - Nadácia EPH, 9. zastavenie - Zdenko Krajný s rodinou, 10. zastavenie - Jaroslav Ferianec s manželkou Máriou, Kamil Krauspe s manželkou Martinou a Patrik Krauspe s manželkou Pavlou, 11. zastavenie - Miloš Kyselica s manželkou Jankou na pamiatku nebohého syna Timoteja, 13. zastavenie - ORLEN Unipetrol Slovakia s.r.o. (zamestnanci firmy sa v počte niekoľkých desiatok opakovane zúčastnili dobrovoľníckych brigád na Kalvárii). Na internetovej stránke OZ Bratislavská Kalvária je poďakovanie aj ďalším podporovateľom obnovy; menovite Veľvyslanectvo Poľskej republiky, Pavol Janočko, Katolícka Jednota Slovenska Bratislava, PERI Slovensko.
Reštaurátorská tvorba 1945-1970, doplnková tlač k výstave na Bratislavskom hrade 1971-72, heslo: Dana Salamonová, Bratislava - nedatované, nestránkované;
Ivan Rusina: Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Bratislava 1983, str. 70;
Viera Obuchová: Kalvária v Bratislave, in: Bratislava XI - zborník mestského múzea, Bratislava 1999, str. 105-117;
Martin Čičo: Bratislava I, in: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, Bratislava 2002, str. 106-123;
Štefan Holčík: Z pôvodnej Kalvárie zostali len zvyšky, in: Bratislavské noviny 7/2012, str. 11;
História dobrovoľníckych prác na bratislavskej Kalvárii, in: inex.sk;
Bratislavská Kalvária, 1. 3. 2015, Bratislavská Kalvária (obnovená), 14. 3. 2021, in: letitia-tiba.blogspot.com;
Katarína Selecká: Kalvária sa opäť môže stať historickou dominantou mesta, in: Staromestské noviny 4/2024, str. 16, 17;
Jakub Lipták: Ján Klepáč o bratislavskej kalvárii, 9. 5. 2025, in: postoj.sk;
bratislavskakalvaria.sk/nasa-cinnost/;
Bratislavská Kalvária - záslužný počin architektov, in: archinfo.sk
