Modra - Kalvária a Krížová cesta

Tri drevené kríže nad mestom na vrchu zvanom Kalvária existovali v 2. polovici 18. storočia. Na ústrednom bol plechový korpus Krista. Kalvária sa spomína v kanonickej vizitácii z roka 1881. Podľa vizitácie dali z darov veriacich Kalváriu postaviť a starali sa o ňu benediktíni. V roku 1814 bola namiesto nej zo zbierok veriacich postavená kamenná Kalvária na veľkom murovanom pódiu s dvoma postrannými schodiskami. Nová Kalvária bola udržiavaná z výnosu základiny 116 zlatých, ktorá bola uložená na 6 percentný úrok. Pred rokom 1823 bolo 50 zlatých, ktoré darovala Rozália Rotterová asi testamentárne, požičaných pre farský kostol a v roku 1818 ďalšie sumy 36 zlatých u Tomáša Nováka a 29 u Michala Schusztera. V strede pódia je mrežovaná nika Božieho hrobu s drobnou sakrálnou výzdobou, ešte približne pred rokom 2000 v nej bola ľudová socha Piety, ktorú v roku 1925 darovala Katarína Valášek. Na kríži s Kristom bola z doby obnovy osadená kamenná tabuľka, podľa ktorej dal Kalváriu opraviť Tibor Piršel v roku 1999.

V ROKU
1999
DAL ZREŠTAUROVAŤ
JUDr. TIBOR PIRŠEL

 

S iniciatívou vybudovať pod Kalváriou Krížovú cestu prišla členka Modranskej besedy a pracovníčka miestneho múzea Agata Petrakovičová Šikulová. Krížová cesta bola postavená podľa architektonického návrhu Lucie Marušicovej. Na poľnej ceste ku Kalvárii vedúcej od Bratislavskej ulice boli na piatich murovaných paneloch osadené porcelánové obrázky s výjavmi Krížovej cesty. Ich autormi boli keramikári Marian Líška, Jozef Franka, Igor Mesík, Ján Víglaša a Ján Pečuk. Keramické obrázky predstavujú trinásť zastavení cesty, tradičné 12. zastavenie Ukrižovanie Krista zastupuje samotná Kalvária. Krížovú cestu za prítomnosti veriacich a zástupcov mesta požehnal 4. novembra 2018 rímsko-katolícky dekan Jozef Mišík.

Milan Čičo: Modra I, in: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, Bratislava 2002, str. 238, 239;
František Mach: Požehnanie unikátnej keramickej Krížovej cesty v Modre, in: literarny-tyzdennik.sk