Marianka - Kalvária s Krížovou cestou

Kongregácia Bratov tešiteľov prevzala správu pútnického miesta v Marianke v roku 1927 z poverenia biskupa Pavla Jantauscha. Na rok 1930 pripadlo 900-sté výročie existencie mariatálskej svätej sošky. Bratia tešitelia pripravili k tomuto výročiu veľkolepé oslavy, ktoré boli aj so sprievodnými podujatiami rozložené od mája do konca októbra. Už v tom čase boli definitívne rozhodnutí zo zbierky vybudovať Krížovú cestu na svahu nad lurdskou jaskyňou. Jedným zo sprievodných podujatí osláv 900. ročného jubilea sa tak stalo aj posvätenie základného kameňa Kalvárie. Jej posviacku vykonal františkánsky páter Eduard Nižňánsky 15. septembra 1930 vo sviatok Bolestnej Panny Márie. Do kameňa bola zacementovaná zakladacia listina, ktorú napísal predstavený kláštora Ján Polakovič a všetci rehoľníci ju podpísali.
So samotným budovaním Kalvárie sa započalo s malým odstupom, pravdepodobne až v roku 1933. Do júla nasledujúceho roku však už bolo zhotovených sedem kaplniek. Autormi plánov kaplniek boli rehoľník Imrich Mokroš, predstavený Ján Polakovič, staviteľ Miartuš zo Stupavy, 14. zastavenie postavil osobne kostolník Ľudovít Slovák pravdepodobne podľa svojho návrhu a 9. kaplnku stavebná firma architekta Sándora Feiglera. Pre kaplnky sa zvolil tvar s veľkým otvoreným priestorom, aby v nich mohli byť prezentované výjavy Krížovej cesty v podobe zostáv sôch v životnej veľkosti. Zasklené mreže kaplniek, evokujúce tvar kríža, boli zhotovené podľa návrhu Imricha Mokroša.
Rehoľníci od počiatku komunikovali s viacero sochármi, ale nakoniec si vybrali kutnohorského sochára Bohumila Becka. Jeho prvé sochy prišli do Marianky začiatkom roka 1933 a spočiatku boli umiestnené a vystavené na obdiv v kostole. Do kalvárskych kaplniek ich osádzali až v roku 1935. Beck pre mariatálsku Kalváriu zhotovil celkom 53 sôch. Pre ilustráciu náklady na kaplnku predstavovali asi 15 tisíc korún a súprava sôch pre jedno zastavenie stála 7 až 8 tisíc.
V roku 1936 boli práce na Kalvárii viac-menej ukončené a tak sa 8. september - deň Narodenia Panny Márie určil za slávnostnú posviacku vybudovanej Kalvárie. Vykonal ju františkánsky provinciál Bruno Böhm a následnú pontifikálnu omšu pri lurdskej jaskyni odslúžil apoštolský protonotár Ľudovít Okánik. Podľa dobovej tlače bolo v ten deň v Mariatáli 40 tisíc návštevníkov (podľa Číka až 80 tisíc).

Na niektorých kaplnkách Kalvárie sú tabuľky ich donorov. Nezachovali sa v kompletnom rozsahu. Podľa nich dal 1. kaplnku postaviť bratislavský okresný úrad, 2. kaplnku malacký okresný úrad, 4. kaplnku František Moravčík s manželkou Andelou, 8. kaplnku Karol Landmann s manželkou Máriou a Alojz Šveda s manželkou Hermínou, 9. kaplnku Ferencz Lászlófi s manželkou Jankou, Adolf Mačalka st. s manželkou Annou a Adolf Mačalka ml. s manželkou Máriou. Na vybudovanie 11. kaplnky prispeli obyvatelia Letničia a obyvatelia Petrovej Vsi prispeli na rovnakú kaplnku, prípadne na jej výzdobu.

I.
Zastavenie krížovej cesty
dal shotoviť výbor bratislavského okresu
ktorého Mariatál má byť okrasou.
Boh Mu žehnaj! 

 

II.
Zastavenie krížovej cesty
venoval výbor malackého okresu
roku 1933.
Bože daj Mu zdaru! 

 

Ku cti a chvále Božej venovali
manželia
FRANTIŠEK a ANDELA
MORAVČÍK
zo Špačiniec r. 1936. 

 

Z lásky k svojmu trpiacemu Spasiteľovi venovali
KAROL LANDMANN
a manželka MARIA rod. GUZMANOVÁ
ALOJZ ŠVEDA
a manželka HERMÍNA rod. LANDMANNOVÁ
z Bratislavy r. 1936. 

 

A
Mindenható Örök Isten
az
Atya, Fiú és Szentlélek
dicsősagére
a
Boldogságos Szent Szűz
tiszteletére
létesítették
Feigler Sándor műépitész tervei szerint
az Úrnak 1934. évében,
Lászlófi Ferencz és neje szül. Hrotkó Janka
idb. Mačalka Adolf és neje szül. Holles Anna
ifj. Mačalka Adolf és neje szül. Lászlófi Mária
Pozsony 

 

Občania z Letničia prispeli
na vybudovanie kaplnky.
Pán Boh zaplať!
Občania Petrovej Vsi prispeli
k vybudovaniu tejto štácie
krížovej cesty.
Pán Bôh zaplať.

 

Kompletný zoznam donorov kaplniek je známy zo zachovaného rukopisu Imricha Mokroša, je možné, že s malými nepresnosťami v poradí. V tomto zozname (sprostredkovanom podľa Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku) však vypadla trojica donorov rodín Lászlófiho, Mačalku st. a Mačalku ml.
1. Okresný výbor Bratislava
2. veriaci z Marianky
3. Okresný výbor Malacky
4. manželia Moravčíkovi zo Špačiniec
5. zo zbierky dobrodincov a pútnikov
6. zo zbierky poštovými šekmi
7. Kongregácia bratov Tešiteľov v Marianke
8. ústredie Katolíckej jednoty žien v Trnave
9. Karol Landmann s manželkou
10. zo zbierky pútnikov a ctiteľov mariatálskej Panny Márie
11. obyvatelia Letničia a Petrovej Vsi
12. z milodarov pútnikov a ctiteľov Svätého kríža
13. katolícky spolok žien z Marianky
14. katolícky spolok mužov z Marianky

Asi na prelome rokov 1935-36 vyšiel propagačný štvorstranový leták Bratov tešiteľov, ktorý mal slúžiť pre účely verejnej zbierky. Zobrazuje už dobudované kaplnky okrem 8. a 11. zastavenia, na ktorých ešte práce ani nezačali. 12. zastavenie je v podobe troch drevoželezných krížov a pravdepodobne bolo takto vybudované ako prvé zastavenie na Kalvárii. Do dnešných čias sa na ňom veľa nezmenilo. Zachovali sa plechové korpusy lotrov. V roku 2009 drevenú sochu Krista vymenili za kópiu z epoxidu a približne v tej dobe demontovali z hlavného kríža plechovú striešku. Z letáku ale jasne vyplýval zámer tvorcov Kalvárie vybudovať na mieste 12. zastavenia kostolík. Jeho plány zhotovil už spomínaný rehoľník Imrich Mokroš, pri kostolíku sa mal založiť aj cintorín rehoľníkov. Základný kameň kostolíka 20. septembra 1936 v skorých ranných hodinách posvätil na novej Kalvárii apoštolský protonotár Andrej Hlinka. Po posviacke však tento úmysel trochu ustrnul a potom prišlo obdobie 2. svetovej vojny a po nej nový spoločenský režim, keď sa na to asi nedalo ani pomyslieť. Ani v dnešných časoch si tento pôvodný zámer Bratov tešiteľov zatiaľ nikto neosvojil.

Bratia Tešitelia Božského Srdca v Mariatáli: Milí Priatelia a ctitelia Matičky Talenskej! Čo sa deje všetko v Mariatáli! (1935-6?);
P. Xavér Stan. Čík: Dejiny Mariatálu, Marianka 1942;
Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, str. 228-233, Bratislava 2002