Z kanonickej vizitácie z roku 1823 je známe, že na pomerne malej ploche okolo hradného vrchu bolo postavených viacero kamenných uličných sôch utrpenia Krista a žiadne mariánske sochy, ani sochy iných svätých. Nebude zrejme náhodou takto úzko zameraná úcta ku Kristovi, aj keď ideu, ktorá k tomu viedla, nepoznáme. Sochy Krista (1, 6, 7) boli osadené na rovnakých vysokých stĺpoch, o ktorých v literatúre predpokladajú, že neboli pre ne vyrobené, ale skôr len druhotne využité. Ak by sme z dôvodu väčšieho počtu Kristových sôch pripustili predpoklad o Kalvárii či Krížovej ceste, asi by sme museli dodať, že tie nikdy nedokončili. K ich existencii v Podhradí sa nenašli žiadne archívne zmienky a navyše sa zo skulptúr Krista nedá ani zostaviť logická cesta jednotlivých zastavení. Len v rovine hypotetických úvah by sa užším výberom z nich (1-5) dala predstaviť krátka Krížová cesta vedúca ku skupine Ukrižovania pri kostole sv. Mikuláša.
1. Stĺp so sochou kľačiaceho Krista je na rohu Beblavého a Mikulášskej ulice.
2. Na schodisku ku kostolu bola zamrežovaná nika na domovej fasáde so sochou sediaceho Krista. Podľa spomenutej vizitácie jej vznik je datovaný rokom 1771, jej donorom bol Vavrinec Limer. Socha už bez kríža je asi umiestnená v kostole sv. Mikuláša. Zamrežovaná nika jestvuje doteraz.
3. Socha Krista padajúceho pod krížom bola bola osadená na postrannom múre na vrchole schodiska pred kostolom. Jej osud je neznámy.
4. Na bočnej fasáde kostola bol vystupujúci murovaný prístrešok so sochou spútaného Krista (Ecce homo). Podľa vizitácie pochádzala z roku 1771, jej donorom bol obchodník Lessar. Osud sochy nie je známy.
5. Na bočnej fasáde kostola bola skupina Ukrižovania v podobe troch vysokých drevených krížov s drevenými sochami ukrižovaných. V 60-tych rokov minulého storočia už sochy neboli na krížoch osadené, ale nestratili sa, v roku 1988 ich odkúpila Galéria mesta Bratislavy. Samotné kríže boli odstránené v dobe socializmu.
6. Na Zámockej ulici je stĺp so sochou Krista s krížom na ramenách. Je veľmi blízko svojho pôvodného umiestnenia, neskôr pred stĺp postavili pomník padlých.
7. Na hradnom nádvorí je stĺp so sochou sediaceho Krista s tŕňovou korunou, jeho pôvodné miesto bolo pri Viedenskej bráne hradu.
8. Vizitácia z roku 1823 mala spomínať aj sochu spútaného Krista na stĺpe pri Žigmundovej bráne hradu. Nevieme, kedy bola odtiaľ odstránená, ani ako vyzerala.
Martin Čičo: Bratislava II, in: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, Bratislava 2002, str. 124-129