Asi v 19. storočí existovala v Smoleniciach Kalvária s drevenými krížmi v blízkosti kaplnky Nanebovstúpenia Pána. Čo z nej existovalo v roku 1912, keď sa stavala nová Krížová cesta nevieme. Výstavba zastavení Krížovej cesty v podobe malých štíhlych kaplniek bola kolektívnym dielom. Na každej kaplnke bolo meno jej donora. Prvú venoval farár Ján Novák. Ďalšie venovali Bratstvo Svätého ruženca, rodáci z Dunellen v USA, kostolník Ján Faigel, Bratstvo sv. Františka. Počnúc šiestym ďalšie zastavenia sa postavili z peňazí z kollerovskej základiny. Pri výstavbe 14 kaplniek Krížovej cesty sa pravdepodobne postavili aj tri kamenné kríže so sochou Krista na vrchole Kalvárie. V nikách zastavení sú osadené reliéfy Krížovej cesty, vyrobené v mníchovskej firme Mayerische Kirchliche Kunstanstalt.
Konkrétne údaje ku kollerovskej základine a k akému účelu bola založená, nepoznáme, na výstavbu Kalvárie použili celý jej majetok. Zemiansky rod Kollerovcov vlastnil kaplnku Nanebovstúpenia Pána na Kalvárii. V roku 1880 zomrel Július Koller a v roku 1890 jeho manželka Mária, rod. Czásszka. Nimi rod Koller v Smoleniciach vymrel.
Zastavenia Krížovej cesty boli opravené v roku 1991 a 2012.
Štefan Jastrabík: Smolenice, Bratislava 1975, str. 210