Gbely - Kalvária a Krížová cesta

Predchodcom dnešnej Kalvárie v Gbeloch bola trojica drevených krížov s plechovým korpusom Krista, ktoré stáli neďaleko panskej sýpky na umelom návrší. Spomínajú sa pri vizitácii farnosti v roku 1788. Neďaleko Kalvárie stála socha bičovaného Krista, o ktorej sa vo vizitácii z roku 1761 uvádza, že bola v starostlivosti rodiny Kőrmendy.
Asi v roku 1800 drevenú Kalváriu nahradili pieskovcovým 6-figurálnym súborom troch krížov. Financoval ho (nevieme či v plnej miere) zámožný sedliak Ján Osvald. Na podstavcoch sú zvyšky nápisov. Pod sv. Jánom je datujúci (možno nie celkom úplný) nápis ANNO MDCCC. Súčasťou Kalvárie boli aj samostatné súsošia Rozlúčky Krista s Matkou a Krista na Olivovej hore. V tej dobe ešte nejestvovala Krížová cesta, ak súsošia vznikli v dobe kamennej Kalvárie, stáli by asi bližšie k nej než dnes. Gbelský kalvársky súbor je podobný šaštínskemu z roku 1798, možno boli vyrobené v tej istej kamenárskej dielni.
V roku 1835 dal gbelský farár Vincent Kraupa pred Kalváriou vybudovať Krížovú cestu zo 14 zastaveniami. Boli v podobe murovaných štíhlych kaplniek v tvare Božích múk. V ich nikách boli osadené obrazy z plechu. Zastavenia kaplniek v dvoch radoch vymedzovali cestu ku Kalvárii. Na začiatku cesty stáli spomenuté dve súsošia a väčšia kaplnka, ktorú dal postaviť Štefan Kőrmendy a ktorá mohla súvisieť so sochou bičovaného Krista. Kőrmendyho kaplnku v roku 1842 obnovili a v roku 1851 prestavali. Nad jej vchodom bol latinský nápis, v chronograme ktorého bol zašifrovaný letopočet 1852.

PASSIONI SALVATORIS IESV
AT QVE DOLOROSAE VIRGINIS GLORIAE
POST BIS QVINOVE ANNOS
RESTAVRATA ET AMPLIOR EACTA PVI 

 

V roku 1864 bola Kalvária aj s Krížovou cestou obnovené, pretože sa očakával pri tristoročnom výročí uctievania šaštínskej Panny Márie veľký počet pútnikov prechádzajúcich obcou. Všetky kaplnky Krížovej cesty boli po roku 1970 zbytočne zbúrané pri výstavbe domu smútku.
V novom tisícročí oživil myšlienku vybudovania novej Krížovej cesty Miroslav Čársky. Jeho pôvodná predstava o replike jednej kaplnky sa do konečného riešenia pretavila cez niekoľko ideových zámerov, ktoré rozpracovala architektka Magdaléna Mizeráková. Zastavenia Krížovej cesty v Gbeloch postavili v jednoradovom slede betónových stél dekorovaných okruhliakmi. Na ne osadili mramorové tabule so strojovo vyrytými obrazmi Krížovej cesty. Predlohou k nim poslúžili obrazy interiérovej Krížovej cesty z gbelského kostola. Novú Krížovú cestu požehnal 14. októbra 2017 biskup Jozef Haľko.

 

Martin Čičo: Šaštín – Stráže, in: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku, Bratislava 2002, str. 341;
Martin Hoferka: Šaštínsky (vice)archidiakonát v 16. - 18. storočí, Skalica 2011, str. 101;
Miroslav Čársky: Kalvária, in: Gbelan 9/2017, str. 8, 9